Filipko: čas na izbe ubieha veľmi pomaly

Filipko Sabo z Piešťan (13) bol podľa slov maminky vždy veľmi živé dieťa. Už v kočíku bolo nemožné udržať ho v kľude. Neobsedel v škole, neobsedel doma stále v pohybe.

"Bol to veľký športovec, ani tréning šesťkrát do týždňa tréning mu neubral na energii. Až kým sa jedného dňa neobjavila leukémia," hovorí so smútkom v hlase maminka Simona Sabová. "Veľké bolesti hlavy po častých lumbálnych punkciách ho akoby pripútali k posteli. Leží aj dva týždne bez toho, aby vyšiel z izby," dodáva.

Potom nastanú iné komplikácie ako to už pri tejto chorobe je. "Čas na izbe ubieha veľmi pomaly, dni sú ako nekonečné. Bol som zvyknutý na pohyb a teraz musím ležať," sťažuje sa Filipko.

Podľa maminky by iskru do jeho očí vrátil mobil, po ktorom veľmi túži. Mobil, na ktorom by mohol hrať hry a pozerat videá. V týchto ťažkých chvíľach by prišiel aspoň na iné myšlienky a čas by rýchlejšie utekal. "Keďže mu nemôžem zabezpečiť zdravie, tak sa mu môžeme pokúsiť vyčariť úsmev na perách," hovorí pani Sabová a akoby tým opakovala slogan ŽELAJ SI - vyčariť úsmev na tvári chorého dieťaťa.

Vďaka dobrým ľuďom, ktorých má ŽELAJ SI okolo seba dostatok, sa aj tento sníček podarilo pomerne rýchlo splniť. Mobil putoval Filipkovi rovno domov, kde ho dostal po návrate z nemocnice. Jej ďalšiu návštevu už absolvoval s mobilom.

"Prepáčte, že sme sa chvíľu neozvali, ale Filipkovi sa pohoršilo, nemali sme čas ani energiu niečo riešiť. Ale mám dobré správy, konečne je mu trošku lepšie a tak posielame fotku," hovorí pani Sabová.

A Filipko sa pridáva: "Veľmi pekne ďakujem darcovi, z mobilu sa naozaj teším. Odteraz ho budem stále nosiť so sebou."

Filipko, prajeme Ti skoré uzdravenie, aby Ti čas konečne začal ubiehať trošku rýchlejšie. Drž sa!

Želanie splnené 15.6.2016