Trampolína pre krásnu nepočujúcu Angeliku

Dievčatko s anjelským menom, nezbedným výzorom a krehkou dušičkou. Keď na vás uprie nezbedné okále a venuje vám úsmev, ani vám nenapadne, čo všetko má táto krehká víla s odvahou a bojovnosťou Pipi Dlhej Pančuchy za sebou. Angelika Weinhandlová (8) z Bratislavy.

Ako predčasne narodenému dieťatku s nízkou váhou jej nedávali veľkú nádej na prežitie. A predsa je tu. Operácia v troch rokoch ju pripravila o sluch. No nie o radosť zo života. Angelika je teda nepočujúca, hovoriť vie len pár slov, hoci do troch rokov hovorila úplne v poriadku. Diagnóza neurofibromatóza visí ako Damoklov meč nad hlavami jej rodičov, ale nie nad jej hravosťou a zvedavým spoznávaním.

Viete si predstaviť, že vám diagnostikujú rakovinu? Väčšina asi áno. Viete si predstaviť, že sa dostanete do finančných ťažkostí? Zrejme áno. Ale viete si predstaviť, že vášmu dieťaťu diagnostikujú neliečiteľné ochorenie s prognózou slepoty, ochrnutia..a tak ďalej? Jasné, že si to predstaviť ani nechcete!

"A teraz si predstavte, že toto všetko naraz sa týka práve našej rodiny, práve našej Angeliky. Lekári zistili, že trpí neurofibromatózou - ochorením, pri ktorom sa v celom tele tvoria drobné nádorčeky, ktorých stále pribúda a postupne znefunkčňujú telo," hovorí so smútkom v hlase jej mamina. Akoby to nestačilo, jej samej diagnostikovali rakovinu prsníka - presne o dva dni má oň prísť. Operáciu mala absolvovať ešte v decembri, ale odmietla. "Už predvlani kvôli mojej chorobe nemala dcérka pekné Vianoce. Nedopustím, aby sa to stalo opäť!" A tak operáciu odložila, napriek varovaniam lekárov. Napriek všetkému je pozitívne naladená, obavy nemá o seba, ale skôr o tom, ako zvládne odlúčenie jej jediná dcérka Angelika.

"Je to naša herečka - miluje tanec, hudbu, šport. Potešilo by ju niečo, na čom sa môže blázniť - trampolína, šmykľavka," napísala nám do ŽELAJ SI. Angelika vyzerá skutočne ako anjel - veď sa len pozrite na nádherné foto, ktoré jej urobili v relácii Modré z neba. 

My sme sa rozhodli splniť jej sen a zakúpiť jej veľkú trampolínu, na ktorej by sa mohla vyskákať, koľko jej srdce ráči. A s prispením pani Barbory Dudášovej sa nám to podarilo! "Trampolína mala veľký úspech! Manžel ju musel hneď poskladať, Angelika stále ukazovala, že chce to veľké železné čudo zložiť. Chceli sme jej ju venovať až na narodeniny, ale nedalo sa," usmieva sa maminka.

Keď sme Angeliku prišli pozrieť, bolo vidieť, že sa z trampolíny naozaj teší. Skákala na nej, váľala sa, prevaľovala, ukazovala prstom na psa, ktorý sa hral pod trampolínou a vydávala zvuky radosti. Maminka nám tlmočila, čo má práve na mysli a čo chce povedať.

Hoci sa spočiatku veľmi hanbila, keď sme sa lúčili, Angelika ukázala rukou krásne gesto.

"Čo to je?" spýtala som sa.

"Hovorí ďakujem a dovidenia," preložila nám maminka. 

Bolo to milé a bolo mi ľúto, že neviem posunkovú reč. Veru, budem sa musieť pár fráz naučiť, sľúbila som si.

Želanie splnené 17.4.2014