Jakub by chcel byť aspoň jeden deň futbalistom

on utorok, 27 jún 2006. Posted in Chcel(a) by som byť

Tomáš si zahral futbal, bratovi doniesol dres s podpismi milánskych futbalistov

Bratia Trškovci z Horného Sŕnia chcú byť futbalistami. Hoci jeden z bratov kvôli rakovine prišiel o nohu, svojho sna sa vzdať nechcel. A tak sme mu vybavili stretnutie s talianskymi futbalovými hviezdami AC Milano...

Futbalový sen plnilo OZ Želaj si v dňoch 17.-21. júla 2006 na bratislavskom štadióne AŠK Inter. Vo futbalovom tábore získalo Želaj si jedno miesto pre nádejného futbalistu. "Sme radi, keď môžeme niekoho potešiť," povedala hovorkyňa VÚB banky Alena Walterová. Náročný tréning s futbalovými hviezdami AC Miláno by však zvládol zatiaľ z bratov len Tomáš. Jakubove snívanie totiž prerušila ťažka choroba, kvôli vážnemu rakovinovému nádoru mu museli amputovať nohu.

Pre vážne bratovo ochorenie teraz pre istotu chodí na pozorovania aj Tomáš. Jakub však v tábore dostane dresy vo farbách tohto talianskeho mužstva a do pamätníka sa mu podpíšu jeho hráči.

Tomáš tiež sľúbil, že Jakuba aj kamarátov z obecného futbalového klubu naučí grífy Milánčanov, hovorí, že ich veľa, no bratom Trškovcom, ktorí obaja veria, že budú brankármi, sa najviac zídu nové hmaty na správne chytanie gólov.

Jakub (13rokov) ochorel na rakovinu presne pred rokom. "Náhle mu opuchlo koleno, trvalo to asi tri týždne, natierala som mu ho, ale opuch nezmizol, aj lekár si myslel, že má možno výrastok na kolene," hovorí mama Andrea Tršková. "Nevedeli sme, z čoho ten opuch vznikol, pýtala som sa Kuba, čo robil, nakoniec vysvitlo, že ho do kolena ešte v zime trafil puk, modrina dávno zmizla, ale po polroku sa objavil opuch". Lekári nakoniec zistili, že z krvnej zrazeniny v kolene sa vyvinul vážny rakovinový nádor, jedinou možnosťou ako zachrániť Jakubov život bola amputácia nohy. "Operáciu zvládal Jakub dobre, horšie nesie, že nemôže športovať. Až postupne prichádza na to, čo nemôže robiť. Teraz v lete mi povedal - mami, veď ja sa vlastne nemôže ísť ani kúpať". Jakub je však silný chlapec, hneď po operácii povedal, že na vozík si určite nesadne a kým mu vyrobili protézu, chodil s barlami. "Susedia iba pozerali, keď doma v záhrade hral s barlami futbal, zavesil sa na ne a s jednou nohou kopal," hovorí mama. Keď dostal protézu, zistil, že s ňou dokáže bicyklovať a teraz v lete z bicykla celé dni nezosadne. Tomáš najskôr brata ochraňovala, dnes sa však už podľa mamy, ako všetci bratia, pokojne aj pobijú.

Želanie splnené17.-21. júla 2006

Páči sa vám, čo robíme? Chcete našu činnosť podporiť teraz, drobnou sumou online ? Je to úplne jednoduché, stačí kliknúť na link a vybrať sumu:

 

 

Môj dar:


Ďakujeme.sk

}); })(jQuery);