Mirka túžila po klávesoch, chcela by sa naučiť hrať
Keď sme Mirku Č. zo Serede navštívili na onkológii, mala deň po meninách a práve sa dozvedela smutnú správu: na sviatky zatiaľ domov nejde. Aj preto sme boli radi, že sme jej mohli urobiť radosť práve v takejto chvíli.
Mirka sa lieči na rakovinu kosti od septembra 2011. Podstúpila už 12 cyklov chemoterapií a ešte ju päť čaká. "Je už po operácii a nohu rozcvičuje aby mohla opäť chodiť a behať ako ostatné deti. Vždy sa jej páčila hra na klavíri a možno teraz je ten správny čas začať," napísala nám jej maminka. Inšpiráciou pre Mirku bolo, keď jej kamarát na onkológii dostal klávesy a ona ho videla hrať - aj Mirka zatúžila po tom, naučiť sa hru na klávesoch.
Choroba sa začala obyčajnou bolesťou kolena, ktorá nie a nie prestať. Keď Mirka navštívila lekára a urobil jej vyšetrenia, našťastie hneď vedel, koľká bije a Mirku odoslal na okamžitú liečbu na onkológiu. "Bol to pre nás obrovský šok," priznáva celá rodina.
Mirka sa na Kramároch lieči doteraz. "Ak by všetko išlo podľa plánu, mali by sme už aj poslednú chemoterapiu za sebou," hovorí jej mamina. Ale tak ako vo všetkom v živote, ani pri liečbe rakoviny neplatí, že všetko ide tak, ako si človek naplánuje. "V júli by však už mala mať Mirka liečbu za sebou," teší sa mamina.
Potom ostáva už len dúfať, že sa choroba nevráti späť. Mirku sme v nemocnici navštívili v čase veľkonočných sviatkov. Žiaľ, zlé výsledky jej neumožnili ísť domov a preto bola v smutnej nálade. Keď však zbadala veľké klávesy, ktoré sme jej tam doslova dovliekli, tvár sa jej rozžiarila širokým úsmevom. Na izbe bola sama s maminou, všetci ostatní pacienti išli domov. Do žíl jej kvapkala krvná infúzia a vitamíny, aby sa jej polepšilo a možno snáď aspoň na Veľkonočný pondelok podarilo ísť domov.
Klávesy sme jej rozbalili a položili na posteľ. Hneď na nich zahrala pár tónov, vypočula si nahraté pesničky a skusmo ťukala do kláves. Strávili sme s ňou hodinku a pol a čas ubehol v družnom rozhovore ako voda. "A vy robíte aj cez sviatky?" spýtala sa zrazu Mirkina mama. "My robíme vtedy, keď je treba - je jedno či sú sviatky, či nie," usmiala som sa pre zmenu ja. Veď práve vtedy treba deti najviac potešiť, či nie? Keď sú sviatky, a ony nemôžu byť doma, so svojimi blízkymi.
Prajeme Mirke skoré ukončenie liečby a aby sa čím skôr stala výbornou klaviristkou, na čo vraj má dobré predpoklady :-)
Želanie splnené 6.4.2012
Páči sa vám, čo robíme? Chcete našu činnosť podporiť teraz, drobnou sumou online ? Je to úplne jednoduché, stačí kliknúť na link a vybrať sumu:
Môj dar:
Splnili sme im sny a dúfali, že sa splní aj ich najväčší sen - vyzdravieť. Žiaľ, nebolo im to dopriate... Tu sú naše hviezdy, ktoré zhasli, a za ktorými nám je veľmi smutno...