Dominik chcel vedieť, aké je to lietať

Dominik z Bratislavy sa lieči na klinike onkológie od začiatku februára tohto roku na vážnu diagnózu rakoviny CNS pečene. Posledné mesiace strávil väčšinu času v nemocnici so svojou maminou a ocom.

Užíval chemoterpiu, ktorá mu ale nezabrala, jediná možnosť, ktorú lekári ešte majú, je bioliečba.

"Celé to začalo v apríli tohto roku, keď sa synček sťažoval na tlak na hrudníku, bolesť hlavičky a neskôr začal až vracať. Toto sa často opakovalo, do toho začal aj hnačkovať, chodili sme po vyšetreniach ale nikde nič nezistili. Všetky výsledky boli negatívne. Keďže nám pred pár rokmi zomrela dcérka Viky na rakovinu, pre istotu poslali aj Dominika na CT pľúc a biopsiu. A vtedy prišla obrovská bolesť pre celú rodinu, synček mal nádor v hlavičke a nespočetne veľa nádorov na pľúcach. Kým Dominika stihli operovať prvýkrát, už len ležal na boku, hlavičku mal divne vykrútenú, strašne sme sa báli. Ako prvé museli vybrať nádor z hlavičky, čo sa im aj podarilo. Na pľúckach má ale iný typ nádorov. Užíval chemoterapiu, dva cykly, hlavička je v poriadku, ale pľúca nie, na tie nádory vôbec chemo nezaberá. Strašne sa o neho bojíme,“ so smútkom povedala mama

Dominik si veľmi prial lietať, najprv si chcel v škôlke vyrobiť krídla alebo batmanovské oblečenie, aby mohol vzlietnuť. Chcel vedieť, aký je to pocit. S veľkým nadšením hovoril v nemocnici o tom, aké by to bolo, keby lietal vo vrtuľníku alebo inom lietadle. A tak sa k nám chlapčekovo želanie dostalo a my sme spravili všetko preto, aby sme tento krásny sník splnili.

Nepodarilo sa nám síce vybaviť let priamo vo vrtuľníku, ale v lietadle, ktoré ponúka vyhliadkové lety. A samozrejme, radosť bola veľká aj z tohto nesmierna. :-) Let sa nám spočiatku nedarilo dlhšie vybaviť, pretože vždy, keď sme mali dohodnutý termín, sa Dominikov stav zhoršil a skončil v nemocnici. Veľmi sme sa tešili, keď nakoniec akurát na DEŇ DETÍ, konečne počasie aj Dominikov zdravotný stav dovolil absolvovať vyhliadkový let. Výlet to bol teda skvelý!

Z Bratislavy sme sa spoločne odviezli do Sládkovičova na letisko (tu sme mali trošička problém s hľadaním), ale nakoniec sa to podarilo. A už sa aj mohlo lietať. Let absolvoval Dominik spoločne so svojou maminou a ockom, tak si to on sám želal. My zo Želaj si a Dominikova malá sestrička sme ostali vonku a sledovali, ako nám lietadlo sem tam preletelo nad hlavami.

Po ceste sme sa pýtali Dominika, či sa nebojí a hádajte čo? Nebál sa ani trošička, nevedel sa dočkať a klasickej detskej otázky: "kedy tam už budeme," sme sa napočúvali dostatočne. O koho sme mali menšie obavy, bol skôr Dominikov otecko, ktorý sa veľmi bojí výšok, a preto pre neho nebol let úplne ,,zážitkový,, ale skôr stresujúci. Ale prirodzene, ako správny otecko, svoje obavy zahodil za hlavu, odvážne do lietadla nastúpil a bez ujmy to zvládol.

Slová, ktoré Dominik povedal po vystúpení z lietadla a na otázku, ako sa mu páčilo- ,,som šťastný,“ nás zahriali pri srdci. Dominik sa veľmi nerád fotí, kvôli vyholenej hlavičke a hadičke, ktorá mu ide cez tváričku. Mamina nám povedala ich veľmi smutný príbeh, ako sa ani jej už nebohá dcérka nechcela fotiť. Tiež bola chorá, liečila sa z rakoviny a, žiaľ, svoj boj prehrala týždeň potom, ako rodičia zistili, že čakajú Dominika. Nevieme si ani len predstaviť, aké náročné to muselo byť pre celú rodinu, a teraz, keď aj Dominik ochorel, je to pre rodičov ešte ťažšie.

Snažia sa však zostať silní pre svojho syna a veria, že sa im podarí prekonať aj túto ťažkú skúšku. ,,Ďakujeme, ani si neviete predstaviť, čo to pre nás znamená. Splnili ste sen nášho chlapčeka, veľmi veľmi vám ďakujeme,“ poďakovali rodičia.
Tento deň bol pre nás v Želaj si krásnym zážitkom, pretože sme opäť mohli spoznať jeden príbeh, jednu úžasnú rodinku a vyčarovať im úsmev na tvárach. A to je ten najlepší pocit! ĎAKUJEME všetkým, ktorí nám pomáhate.

Želanie splnené 1.6.2024