Matej letel do leteckého múzea v Duxforde
Matej Duboš z Pezinka má 18 rokov a je veľkým fanúšikom historických lietadiel z obdobia 2. svetovej vojny. Často chodí na letecké dni, kde sa stretol aj s pilotmi akrobatickej skupiny Biele albatrosy. Ale jeden sen mu ostal nesplnený..
Matej navštívil vojenské múzeum v Piešťanoch a v Prahe, ale..."Matej má ešte jeden veľký sen navštíviť Duxford. Myslíte, že by to bolo možné?" opýtala sa nás s malou nádejou v hlase jeho maminka. "Ale nie, asi nebolo," sama uzavrela.
Ale prečo nie? Pozreli sme si mapu Británie a Duxford bol len hodinku vlakom od Londýna. A do Londýna predsa lieta Ryanair, dokonca ani nie ďaleko od Duxfordu. A tak sme sa pustili do plánovania. Matejov veľký deň napokon vyšiel na nedeľu 25.11.2012, kedy odlietal aj s ockom do Londýna. O deň neskôr bola na pláne návšteva múzea.
"Máš strach?" pýtali sme sa ho pred jeho prvým letom.
"Nie, prečo by som mal mať?" opýtal sa Matej sucho.To je pravda, veď sa teší na splnenie sna, no nie? Na letisko ho už čakala naša dobrovoľníčka Zuzka Kocianová, ktorá ho spolu s ocinom a ich anglickým kamarátom sprevádzala po Londýne. Aj tu stihli po prílete pozrieť jedno letecké múzeum - ale to v Duxforde je údajne naj, takže bolo nutné ísť aj tam :-)
Pondelok 26. 11. mal Matej super deň. Celé dopoludnie strávil v leteckom múzeu v Duxforde. Bolo vidieť, že Maťo bol nadšený každou minútou viac a viac. "Po ceste do múzea sme sa rozprávali o lietadlách a Maťo bol v tom naozaj macher. Miestami vedel o lietadlách viac ako jeho ocino," hovorí Zuzka.
Imperial War múzeum bolo obrovské. Strávili tam celý deň. Maťo sa zastavil pri každom lietadle a vypytoval sa ocina na veci, ktoré ešte nevedel.
,,Toto je naozaj to U.S. AIR FORCE, najrýchlejšie lietadlo?” pýta sa očarený ocina. Na konci, keď už bol čas odchodu, Maťo hovorí : ,,Ani sa mi domov nechce ísť, ešte by som tu zostal.” Posmutnel a veru sa mu aj trochu zaleskli oči. Hoci mamine doma hovoril, že sa už nevráti a ostane tam robiť vrátnika, predsa len doma je doma a tak sa plný zážitkov vrátil nadšený ku nám domov na Slovensko.
"Potešila som sa, že sa nám opäť podarilo splniť sen a urobiť radosť niekomu tak super ako je Maťo," hovorí Zuzka.
Tento sníček mohol byť splnený vďaka pomoci občianskeho združenia Koráb a jeho Rekordu pre deti, za čo veľmi pekne ďakujeme.
Želanie splnené 26.11.2012
Páči sa vám, čo robíme? Chcete našu činnosť podporiť teraz, drobnou sumou online ? Je to úplne jednoduché, stačí kliknúť na link a vybrať sumu:
Môj dar:
Splnili sme im sny a dúfali, že sa splní aj ich najväčší sen - vyzdravieť. Žiaľ, nebolo im to dopriate... Tu sú naše hviezdy, ktoré zhasli, a za ktorými nám je veľmi smutno...