Tomáškov sen splnilo ministerstvo obrany
"Tomáš túži letieť záchranárskou helikoptérou, nakoľko veľmi rád pozeral seriál Medicopter 117," prišlo nám v apríli tohto roka želanie od Tomáška Danka (16) z Borčian. Do vybavovania tohto sníčka sme sa ihneď pustili.
Aj tak však trvalo vyše troch mesiacov, kým sa ho podarilo splniť. Čo vám o Tomáškovi v skratke povieme? Narodil, sa žiaľ, s detskou mozgovou obrnou, a tak má problémy s motorikou a chôdzou, a tiež aj s rečou - hovorí síce, ale ťažšie mu rozumieť, lebo sa mu zle vyslovuje. Chodí o barliach a hoci on sám záchranárom byť nemôže, veľmi ich prácu obdivuje a keby bol zdravý, chcel by byť záchranárom.
A tak sme sa mu pustili ich prácu priblížiť. Hoci sa nám totiž sníček podarilo pomerne skoro vybaviť, Tomášov ocino padol zo strechy a spôsobil si vážne zlomeniny nôh - let vrtuľníkom sa teda musel na čas odložiť. Potom chvíľu trvalo, kým sa na Sliači podarilo všetko zorganizovať a tak Tomáško čakal na splnenie sna do 1.10. 2012. Ale oplatilo sa! Zážitok to bol nádherný!!
Kvôli jeho sníčku sme kontaktovali Ministerstvo obrany SR, nakoľko sme s ním spolupracovali už aj pri získavaní grantu z NATO Charity Bazaar a jeho zástupcovia nám boli ochotní kedykoľvek pomôcť pri splnení detských snov. Do príprav na tento nevšedný zážitok sa ochotne pustila pani nadporučíčka Marcela Vrábelová, ktorá pre Tomáška prichystala nádherný program.
Keď sme na letisko Sliač prišli, srdečne nás privítala pani nadporučíčka Vrábelová a podplukovník Martin Hronec. A nám skoro oči vypadli pri pohľade na obrovský vrtuľník Mi-17 LPZS, ktorý je najväčší na svete a poľahky sa do neho zmestí 25 ľudí. Keď roztočil svoje vrtule, takmer nás odvialo, hoci sme od vrtuľníka stáli hádam 50 metrov. Aj hluk to bol veru parádny!
Ešte pred jeho vzlietnutím si Tomáško užil suprový program - príslušníci padákovej, výsadkovej a záchranárskej služby z leteckej základne Sliač a Prešov nám predviedli záchrannú akciu: zlaňovanie z vrtuľníka vo výške asi 25 metrov (stál vo vzduchu ako pribitý) a následne naloženie zranenej osoby. Keď boli všetci vojaci na palube, vrtuľník sa vzniesol vysoko do nebies a ponad naše hlavy zoskočilo 10 vojakov, ktorí nám predviedli ladné zoskoky: niekto sa len tak zniesol, niekto rotoval vo vzduchu dookola, dokonca jeden vojak sedel druhému na padáku. Úžasný zážitok.
Tomáško ani nedýchal, oči si išiel vyočiť a radšej si ani nechcel sadnúť na stoličku, aby o niečo neprišiel. Potom prišla jeho veľká chvíľa - keď mu povedali, že už môže nasadnúť, uháňal na barliach smerom k vrtuľníku tak rýchlo, že sme mu ledva stačili :-))
"Nebojíš sa?" pýtali sme sa ho my aj rodičia.
"Nie!" znela rázna odpoveď.
"A hádam by si aj zlanil z neho dole ako tí vojaci?" nedalo pokoj pani učiteľke.
"Áno!" povedal Tomáško a veru že by sa nedal dvakrát nahovárať, aby ho do vrtuľníka naložili vo vzduchu. Rodičia však vedeli, že pri veľkom rozrušení máva Tomáško vysoký tep a tak ostalo pri tom, že poletíme, ako bolo dohodnuté :-)
A potom to prišlo - hukot, točenie vrtúľ, rolovanie po dráhe a let do neba. Napriek tomu (alebo práve preto), že bol vrtuľník taký obrovský, sme mnohí ani necítili, kedy sa vzniesol do vzduchu - veľký podiel na tom mal aj skúsený pilot major Ľuboš Kopčík. Že sme vo vzduchu, sme si všimli až niekoľko metrov nad zemou. Let bol nádherný!! Trval asi 20 minút a počas neho sme obdivovali z výšky slovenské lesy a čriedy oviec na lúkach, mesto Banská Bystrica a dokonca sme si zaleteli aj k hradu Slovenská Ľupča.
Tomáško všetko pozorne sledoval, usmieval sa (najväčšiu radosť mal pri prvom zahučaní mašiny :-)) a let si vychutnával. Na ušiach mal slúchadlá proti hluku a každú chvíľu mu niekto čosi ukazoval alebo rozprával.
"Páčilo sa ti to?" pýtali sa Tomáška rodičia.
"Áno, veľmi!" usmial sa a odvetil.
Po dosadnutí na zem dostal Tomáško od pána podplukovníka Martina Hronca pamätný list na túto udalosť. "Pre nás to bolo minimálne, čo sme mohli pre Tomáška urobiť. Nielen pre Tomáška, ale aj pre nás to bol neuveriteľný zážitok," povedala nám pani Vrábelová. My sme usmiatemu chlapcovi venovali na pamiatku malý vrtuľník. Zážitok mal nielen on, ale aj celá Tomáškova rodina a dokonca i pani učiteľka - všetci dostali možnosť na chvíľu sa povoziť na obrovskom záchranárskom vrtuľníku.
Týmto chceme poďakovať ministerstvu obrany SR za krásny zážitok, ktorý Tomáškovi dopriali, menovite najmä pánovi ministrovi JUDr. Martinovi Glváčovi, hovorkyni ministerstva pani Mgr. Lenke Bollardtovej, pani nadporučíčke Marcelke Vrábelovej, podplukovníkovi Martinovi Hroncovi, pilotovi vrtuľníka majorovi Ľubošovi Kopčíkovi a príslušníkom padákovej, výsadkovej a záchranárskej služby z leteckej základne Sliač a Prešov. ĎAKUJEME!
Želanie splnené 1.10.2012
Páči sa vám, čo robíme? Chcete našu činnosť podporiť teraz, drobnou sumou online ? Je to úplne jednoduché, stačí kliknúť na link a vybrať sumu:
Môj dar:
Splnili sme im sny a dúfali, že sa splní aj ich najväčší sen - vyzdravieť. Žiaľ, nebolo im to dopriate... Tu sú naše hviezdy, ktoré zhasli, a za ktorými nám je veľmi smutno...