Mami, Ježiško nevie, že cukríky nemôžem?!
Arturko Čintala z Prešova je prváčik, ktorého vážne očká prezrádzajú, že jeho život nie je bezstarostný... Vo veku 3 rokov mu diagnostikovali cukrovku – chorobu, s ktorou sa dá žiť, ale prináša so sebou viaceré komplikácie - hlavne, ak sa správne nelieči.
Diabetes melitus si vyžaduje celoživotnú liečbu, ktorú treba neustále prispôsobovať hodnotám glykémie. Jej výsledky dokonca ovplyvňujú každodenný život, a to i malého dieťaťa. Preto Arturkov život so sebou prináša rôzne životne dôležité opatrenia, z ktorých viaceré sú pre jeho vek ťažko pochopiteľné.
Čo však veľmi trápi nielen rodičov, ale aj lekárov, je to, že sa u Arturka liečbu takmer od počiatku nedarí ideálne nastaviť... Najprv malému 3-ročnému chlapčekovi bolo treba pichať inzulín 4x denne, pričom pre zlé výsledky si musel z pršteka merať glykémiu až 8x denne. Pre pretrvávajúcu zlú kompenzáciu bol nútený prejsť na inzulínovú pumpu.
Hoci sa jeho stav trošilinku zlepšil, netrvalo ani rok a jeho hodnoty začali skákať tak, že to ani glukometer nedokázal namerať! Jeho výsledky boli buď prinízke, alebo privysoké, čoho následkom pravidelne končil na oddelení JIS. Lekári rodičom odporúčali pre Arturka zabezpečiť kontinuálny merač glykémií, ktorý by odhalil ťažké, bežne nemerateľné stavy, na základe ktorých by sa dala inzulínová pumpa lepšie naprogramovať. Ten však nebol lacný, napokon sa však našla nadácia, ktorá im ho venovala.
K meraču však bude treba pravidelne dokupovať senzory, ktorých životnosť po zavedení je maximálne 6 dní a sú veľmi drahé. Ich úloha je však dôležitá - každých 5 minút odmerať hladinu cukru v krvi. Teda namiesto toho, aby si musel 6-ročný Arturko 280-krát denne pichnúť do pršteka, so senzormi to bude stačiť 2 krát denne. S pomocou senzorov má totiž Arturko na inzulínovej pumpe vyjadrenú hodnotu glykémie, podľa ktorej môžu rodičia reagovať.
Pumpa jednoducho zapne alarm, ak jej hodnota prudko klesá /pod 3 mmol/ - vtedy sa inzulínová pumpa zastaví a prestane podávať bazálny inzulín, čím sa predchádza hypoglykemickej kóme. A naopak, ak glykémia stúpa nad 15 mmol, opäť alarmuje, že je príliš vysoko, a preto treba pridať inzulín, alebo prijať viac tekutín a vážny stav naďalej monitorovať.
Dnes už 6-ročné chlapčiatko vie o svojej chorobe dosť. Je úžasné, že sa malý Arturko nebojí vysloviť to, že je diabetik. Vie, kedy čo môže a smutne počúva, kedy zas nesmie takmer nič - čo je omnoho častejšia alternatíva : (. Našťastie, aj jeho spolužiaci berú Arturka normálne. Netušia však, že sa malý Arturko predsa len trápi a prežíva mnohé obmedzenia, o ktorých deti v jeho veku vôbec netušia..
Máva preto aj veľmi ťažké obdobia - prekvapujúco práve vtedy, keď bežné deti zažívajú radosť a potešenie.. Či už je to v lete, kedy každé dieťa túži po osviežujúcej zmrzline, ktorú Arturko nemôže, alebo pri smutnom sledovaní obyčajnej reklamy na cukríky v telke, či na sviatok sv. Mikuláša...
Sám Arturko sa už dávnejšie svojej mamky pýtal, či Ježiško nevie o tom, že on sladkosti nemôže, keď mu ich sv. Mikuláš stále núka : (. Rodičov však viac trápia jeho stavy nervozity, malátnosti, potenie, či časté vyvrátenie potravy, ku ktorým dochádza, keď je na tom Arturko horšie...
Aj preto nám Arturkova mamka Kristínka konečne napísala do ŽELAJ SI. Chcela sa zahrať na vílu, aby svojmu malému synčekovi vysnívala obrovské Lego City, pretože vedela, že lego vždy dokáže Arturka nesmierne potešiť. Je to jeho najobľubenejšia skladačka, okrem puzzle. Lego má doma potriedené v osobitných plechovkách, aby sa mu ani kúsoček nestratil a mal všetko poruke i v nemocnici.
A keďže sa už približoval deň sv. Mikuláša, maminka zatúžila po tom, aby jej Arturko v tomto roku opäť nemusel myslieť na sladkosti ako ostatné deti. Zároveň z kútiku duše vyslovila aj svoje želanie ohľadom Arturkovej choroby, ktorým bolo zadováženie určitého počtu senzorov k vysielačke Minilink, čo predstavuje pre rodinu nemalú finančnú záťaž.
Zakúpiť senzory však nebolo detské želanie, ale skôr zdravotnícka pomôcka, a preto sme ho nemohli splniť. Pokúsili sme však rodine pomôcť a nájsť darcu, ktorý by Arturkovi drahé senzory na pár týždňov dopredu zakúpil. A podarilo sa!! Človekom s veľkým srdcom bol v Arturkovom prípade Pavel Šopík, ktorý nielenže kúpil senzory, ale Arturkovi aj venoval vytúžené lego.
Vďaka trpezlivosti darcu sme mohli vykonať takmer dokonalú anjelskú úlohu! K Arturkovi sme dokázali presne v deň oslavy sv. Mikuláša s jeho priateľmi a známymi poslať 2 detských poslíčkov, ktorí tak jemu, ako aj jeho mamke, vyrazili dych, keď mu od Ježiška podali túto správu: „Milý Arturko, my sme anjelskí poslíčkovia od Ježiška, ktorý nás k tebe poslal so špeciálnym darčekom na sviatok sv.Mikuláša, pretože On veľmi dobre vie, že ty sladkosti nemôžeš... A keďže ťa veľmi dobre pozná, vie aj to, že máš veľmi rád lego, tak ti jedno obrovské posiela, aby si mal s čím tráviť dlhé chvíle v nemocnici...“
K tomu niet, čo dodať... Arturko nedýchal : ) a mamka si utrela slzu... A musíme si priznať, že aj nás to veľmi dojalo...Budeme na teba myslieť, Arturko, aj na celú tvoju rodinu a priateľov. Ste spolu s bratom ich pokladmi na zemi! Rodičia a známi vyslovujú darcovi obrovské ďakujem a úprimne prajú požehnané Vianočné sviatky, spolu s malým Arturkom...
Želanie splnené dňa 11.12.2011.
Páči sa vám, čo robíme? Chcete našu činnosť podporiť teraz, drobnou sumou online ? Je to úplne jednoduché, stačí kliknúť na link a vybrať sumu:
Môj dar:
Splnili sme im sny a dúfali, že sa splní aj ich najväčší sen - vyzdravieť. Žiaľ, nebolo im to dopriate... Tu sú naše hviezdy, ktoré zhasli, a za ktorými nám je veľmi smutno...