Denisko s autizmom si vysníval trampolínu
7-ročný Denis z Levoče trpí autizmom. To si však myslia len ľudia z jeho vzdialenejšieho okolia, alebo len tí, čo tohto milého chlapca vôbec nepoznajú... Denisko totiž netrpí, alebo len veľmi málo, pretože má okolo seba milujúcich rodičov, dve super sestričky a staršieho brata k tomu.
V Spojenej škole Jána Vojtaššáka v Levoči sa mu takisto dostáva príkladnej a vzácnej starostlivosti, a to nielen po stránke vzdelávacej, ale aj výchovnej, či liečebnej. Dosvedčuje to aj fakt, že Denisko do školy chodí veľmi rád! A to je hlavné – škola mu totiž veľmi pomáha v tom, ako trošku viac porozumieť nielen svojim potrebám, ale hlavne svetu navôkol...
Deniskovi bola jeho diagnóza stanovená podstatne neskôr, ako sa u neho začali prejavovať náhle zmeny. Do svojich 18 mesiacov sa malý Denisko správal a konal ako úplne bežné dieťa, t.j. primerane svojmu veku. Keď sa však dieťa zrazu začne všetkého a každého báť, nereaguje na svoje meno, či prestane zo dňa na deň džavotať, jeho mamka začne tušiť, že sa s jej synom niečo deje...
Vlastne obaja rodičia vnímali zmeny v Deniskovom správaní veľmi pozorne – šlo predsa už o ich štvrté dieťa, takže skúsenosti s ich staršími deťmi im nahovárali, že ich najmladší syn sa im postupne vzdiaľuje do neznáma... Do rodiny následne vstúpilo zúfalstvo a strach.
Lekári stanovili diagnózu: autizmus. Plynutím času sa rodina naučila ako tak fungovať. Výhodou pre Deniska bolo to, že jeho najbližší najviac zo všetkého túžili po tom, ako mu pomôcť nájsť stratené miesto vo svete. Viac svetla do ich ďalšieho života s Deniskom vnieslo stretnutie s pani doktorkou v Košiciach, ktorá sa venuje deťom s narušeným autistickým spektrom. Práve ona Deniskovi odporučila nevyhnutné začlenenie do kolektívu, napriek tomu, že dovtedy rodičom odporúčali Denisa pred okolím chrániť!
Odvtedy už ubehli 3 roky. Denis nádherne napreduje, a to aj vďaka svojej rodine, ktorá sa taktiež neustále učí, ako Deniskovi s láskou a vierou v jeho skryté schopnosti pomôcť prežiť šťastný život v kruhu svojich najbližších - samozrejme, v rámci možností a vnímania samotného Denisa.
Niekedy, hoci sa to tak sprvoti ani nezdá, poznanie diagnózy neuveriteľne pomôže. Rodina sa naučila, ako si vzájomne pomáhať tak, aby boli všetci aspoň trošku spokojní. S láskou a porozumením každého jedného člena sa im to občas darí viac, inokedy menej. Najviac Denisovi - i jeho rodine - pomáha škola, vďaka ktorej sa Denis naučil používať v praxi už aj zopár slov, nevadí, že hlavne tých, ktoré potrebuje najmä on sám : ). Samozrejme, s pomocou všetkých Denis dennodenne zdokonaľuje aj ostatné svoje zručnosti.
Čo však rodinu so 4 deťmi naďalej trápi, je finančná núdza, ktorá život rodiny podstatne obmedzuje. Mamka ostala bez práce - venuje sa 
deťom, predovšetkým najmladšiemu Deniskovi. Ocko sa snaží maximálne, ako sa dá – rodinu posilnili aj veľmi ťažké obdobia, kedy zamestnanie nemala ani hlava rodiny... Vďaka viere v Boha však všetci stále veria, že bude lepšie. Snažia sa byť trpezliví, dôverujú Bohu, i jeden druhému. Život ich naučil, že v živote je najdôležitejšia rodina, nie peniaze, aj keď by mnohokrát pomohli. A hoci sa školáci viackrát ocitli v hmotnej núdzi, nesťažujú sa - naučili sa žiť v láske a skromnosti.
ŽELAJ SI sa vďaka vzácnemu finančnému príspevku od pána Milana Majerského z Levoče podarilo Deniskovi doručiť skladaciu trampolínu a fit loptu : ). Denis si s ich pomocou rozšíri spektrum činností, ktoré má rád, zároveň vďaka nim získa nevyhnutnú fyzickú kondíciu, ktorá je rovnako potrebná do života ako plnenie jeho psychických potrieb. Ba čo viac, skladaciu trampolínu si bude Denis užívať aj v záhradke, o ktorú sa rodičia s deťmi starajú v neďalekom okolí. Veľa radosti z pohybu želáme, Denisko!
Želanie splnené dňa 12.5.2012
Páči sa vám, čo robíme? Chcete našu činnosť podporiť teraz, drobnou sumou online ? Je to úplne jednoduché, stačí kliknúť na link a vybrať sumu:
Môj dar:
Splnili sme im sny a dúfali, že sa splní aj ich najväčší sen - vyzdravieť. Žiaľ, nebolo im to dopriate... Tu sú naše hviezdy, ktoré zhasli, a za ktorými nám je veľmi smutno...