Elektrické autíčko pre Tomáška z onkológie

on piatok, 07 november 2014. Posted in Chcel(a) by som mať

Elektrické autíčko pre Tomáška z onkológie

Tomáško Kanaloš ešte len bude mať dva rôčky, ale svoj doterajší život prežil zatiaľ viac-menej v nemocnici. Ešte ako bábätku mi diagnostikovali rakovinu - Ewingov sarkóm a odvtedy sa stále lieči. 

Prvá liečba mu nezabrala, dostal aj transplantáciu vlastných zdravých krviniek. Nepomohlo to tak, ako bolo potrebné, preto teraz podstupuje ďalšiu náročnú liečbu.

Ewingov sarkóm je zriedkavé nádorové ochorenie vyskytujúce sa predovšetkým v dreňovej dutine dlhých kostí. Postihnutá môže byť aj panvu a chrbticu. Chorí sú najčastejšie deti a adolescenti, viac postihnutých je medzi chlapcami ako dievčatami.

Výskyt choroby v dospelosti je veľmi vzácny. Ewingov sarkóm ľahko metastázuje, a to do pľúc, kostnej drene a ostatných kostí. Pacient má metastázy často už pri stanovení diagnózy a prognóza tak nie je moc pozitívna.

Tomáška veľmi bolievala nožička, nemohol dobre chodiť a často býval unavený. A tak lekári prišli pomerne skoro na to, čo ho trápi. Pri tomto nádore býva dôležitá skoro začatá liečba. Niekedy dochádza až k amputácii postihnutej končatiny, čo dúfajme, Tomáško prípade nebude a druhá liečba mu zaberie.

Aby nemusel chorú nožičku toľko zaťažovať, maminka pre neho vysnívala elektrické autíčko, ktoré si párkrát vyskúšal u kamaráta, a ktoré sa mu veľmi páčilo. Jeho želanie sme sa rozhodli splniť a vybrali sme pre neho krásne červené retro autíčko.

Hoci sme ho skladali vyše štyroch hodín (a to už bolo z dvoch tretín poskladané!), napokon sa nám to podarilo a autíčko sme mu priniesli priamo na onkológiu. Tomáško najprv len pozeral veľkými očiskami, nevedel, či sa smiať či plakať. 

"Myslí si, že ste doktorka a idete mu robiť nejaké vyšetrenie," vysvetľovala maminka. Akonáhle ho však posadila do autíčka a to sa pustilo hrať veselú pesničku, bolo dobre. Tomáško v autíčku sedel viac než štyridsať minút, kým maminke dovolil vybrať ho z autíčka von.

Vyskúšal si aj jazdenie, ale darmo, chodba nebola dosť veľká na to, aby v nej mohol bezpečne "šoférovať". Ocko mu teda autíčko zobral pekne domov, kde sa na ňom bude môcť do vôle vyblázniť.

"Pa-pa, pôjdeme pa-pa," oznámil nám a zakýval na pozdrav. Už sme pre neho neboli viac dôležitý. Dôležité bolo len jeho autíčko :-)

Želanie splnené 7.11.2014

}); })(jQuery);