Lukáško s chorým srdiečkom dostal trampolínu
Toto leto oslávil malý Lukáško Bednár zo Šebastoviec pri Košiciach dva rôčky. Jeho mladí a veľmi milí rodičia sa z toho tešia, pretože majú zo svojho synčeka obrovskú radosť. Vážia si každý deň, lebo Lukáško je s nimi a vďaka nemu tvoria nádhernú rodinu : ).
Nedávno sa dokonca presťahovali do malého domčeka, aby mohli so synom tráviť viac času na svojom vlastnom dvore, kde ho budú mať neustále pod kontrolou..
Ich synček totiž od začiatku svojho života berie dôležité lieky, ktoré mu dovoľujú normálne žiť, resp. pomáhajú fungovať jeho srdiečku. Jeho diagnóza tesne pred narodením znela: 2-výtoková pravá komora. Už pár dní po narodení absolvoval prvú náročnú operáciu srdiečka v Detskom kardiocentre v našom hlavnom meste.
V súčasnej dobe sa spolu s maminkou pripravuje na tretiu. Celý čas na teba, Lukáško, myslíme, aby všetko dobre dopadlo! I na mamku Peťku, ktorá šla do Bratislavy spolu so synom a bojí sa viac ako on.. Lukáško si vďaka svojmu útlemu veku vážnosť choroby našťastie neuvedomuje, i keď z pobytu v nemocnici nie je veľmi nadšený - veď kto by bol..
Keď malého Lukáška zazriete, na prvý pohľad ide o bežné, vysmiate, zlatunké chlapča. Čo je mimoriadne prekvapujúce, vo fyzickej obratnosti dokonca tromfne aj svojich vrstovníkov. Sem-tam mu síce musí mamina pomôcť preťaženie srdiečka „predýchať“ s pomocou liekov. Celý deň s ním musí byť v strehu. Podobne prekypuje láskou a starostlivosťou k synovi i starostlivý otecko..
Rodinka bola čerstvo presťahovaná, domček treba naďalej rekonštruovať, avšak keď sme Lukáška navštívili, vládol v ňom príjemný pokoj : -). To je tá sila, ktorá pomáha rodičom chorých detí žiť – pochopili, čo je dôležité, aké sú ich priority, na detailoch nezáleží.. Vážia si každý deň, spoločnú chvíľu.. Usmievajú sa na svojho syna, i jeden na druhého..
Nevadí krik malého dieťaťa, hlučná radosť, či menšia nespokojnosť. Všetci sa spokojne vytešovali z radosti malého Lukáška, ktorému mamka cez ŽELAJ SI vysnívala malú šmýkľavku do izby /vtedy ešte rodina bývala v byte/. Mamka Peťka síce vyslovila ako prvé želanie trampolínu, tej sme sa však kvôli Lukáškovej diagnóze báli, aby sa fyzicky veľmi nepreťažil..
Napokon sme sa však dohodli, že môže byť, lebo mamina nás ubezpečila, že pravidelný nenáročný pohyb mu prospeje. Hneď ako sme trampolínu objednali, sa nám ozvali manželia Zuzana a Peter zďalekého Bruselu, že by mu chceli zakúpiť aj šmýkalku. Takže už nebolo inej možnosti, ako naše poslanie dotiahnuť do konca. Lukáško tak od nás dostal aj malú šmýkľavku, aj veľkú trampolínu : ).
A keď sme k nim zavítali domov, upokojili sme sa, pretože takéto malé deti asi prirodzene vedia, čo si môžu dovoliť, pretože malý Lukáško si na trampolíne veselo, ale s bázňou, hopsal. Každé ráno vstáva s tým, že ide skákať a maminka tvrdí, že mu to ubližuje menej, akoby lietal po záhrade, čo on rád..
Takto je pod neustálym dohľadom dospelej osoby, sadne si, keď sa unaví. Lukáško má síce choré, ale veľmi dobré srdiečko – dovolí si na trampolíne posedkať aj svojim lenivším kamarátom, veď sa len pozrite : ). Všetko dobré, rodinka a veľa síl Lukáškovi a jeho srdiečku!
Želanie splnené 31.10.2011
Páči sa vám, čo robíme? Chcete našu činnosť podporiť teraz, drobnou sumou online ? Je to úplne jednoduché, stačí kliknúť na link a vybrať sumu:
Môj dar:
Splnili sme im sny a dúfali, že sa splní aj ich najväčší sen - vyzdravieť. Žiaľ, nebolo im to dopriate... Tu sú naše hviezdy, ktoré zhasli, a za ktorými nám je veľmi smutno...