Martinka sme potešili vysnívanými autíčkami

Keď sa Martinko Kováčik z Prievidze narodil, bol omotaný pupočnou šnúrou okolo krku aj bruška. Lekári nevedeli povedať, či to ovplyvní jeho život. Ale následky sa predsa len ukázali - keď mal rok, diagnostikovali mu detskú mozgovú obrnu. 

Maťko sám nesedí, nechodí, navštevuje školské zariadenie, kde sa naučil rozprávať prvé slová. Nie je ich veľa, ale časom sa iste rozrozpráva. Maťko rozumie všetkému, rád sa plazí a rád sa hrá s hračkami.

Tým, že Maťko nerozpráva, maminka nevedela, čo by mu urobilo najväčšiu radosť. Premýšľala chvíľu nad rebrinami, na ktorých by mohol cvičiť a posilňovať sa, ale to by nebol vyslovene darček, ako skôr pomôcka. Preto jej napadlo niečo, čo by mu iste vyčarilo úsmev na tvári: "Maťko sa každú chvíľu hrá na zemi s autami. Hlavne musia byť na zotrvačník, nech tie kolesá hučia, a ak budú ešte k tomu vydávať nejaké zvuky, tak to bude bomba," hovorí Iveta Kováčiková, maminka.

Ako dodáva, doma má Maťko sanitky, aj malé smetiarske auto, preto by ho potešilo veľké smetiarske auto a sanitka. A tak sme smetiarske auto aj sanitku "vygooglili" a poslali maminke na kontrolu, či sú také, ako by Maťko chcel mať. Odpoveď znela veľké áno!

A tak sme autíčka pre Maťka objednali a doručili mu na liečenie do Dunajskej Lužnej, kde práve absolvoval rehabilitačný pobyt. A áno, videli sme aj veľký úsmev na jeho tvári.

"Veľmi pekne ďakujeme za autíčka, synovi sa veľmi páčia, moc ste ho potešili, stále sa s nimi hrá," usmieva sa pani Kováčiková.

Sme radi, že sme mohli urobiť radosť. A budeme ešte radšej, ak Maťkovi budú dlho slúžiť a ak začne robiť veľké pokroky v rehabilitácii.

Želanie splnené 20.3.2014