Maťko sa tešil z vrtuľníka. Žiaľ, len šesť týždňov...

Maťko U. (11) pochádza z východného Slovenska - z dedinky Dvorianky v okrese Trebišov. Na sklonku roka 2009 do bezstarostného života desaťročného školáka zasiahla vážna choroba – akútna lymfoblastová leukémia.
Martin bol dovtedy aktívnym hráčom futbalu a volejbalu, vo futbale reprezentoval nielen školu, ale aj svoje rodisko a okresné mesto. Futbal bol pre neho radosť i vášeň zároveň, na ihrisku trávil celé hodiny. Počas liečby sa Martinko začal venovať aj ovládaniu autíčok a pilotovaniu vrtuľníkov na diaľkové ovládanie, z čoho napokon vždy mali radosť i jeho „spolubývajúci“ na Oddelení detskej onkológie v Košiciach.
Do Želajsi nám napísal jeho najlepší kamarát a spolubojovník Jakubko, ktorý sa lieči na rovnakú diagnózu, nasledovné: "Môj kamarát Maťko sa lieči na leukémiu na onkológii v Košiciach už viac ako rok. Bohužiaĺ, aj po transplantácii kostnej drene sa mu choroba opäť vrátila, my však s Maťkom bojujeme ďalej. Jeho želaním je väčší model vrtuľníka na ovládanie, jeden maličký už má a často si jeho pilotovaním kráti dlhé chvíle strávené v nemocnici (keď vládze samozrejme), dokonca tým robí radosť všetkým deťom na oddelení. Alebo by mu urobila radosť väčšia Buggyna (terénna) na ovládanie s benzínovým motorom. Viem, že mu to chceli splniť rodičia, ale ich financie to nateraz nedokážu zvládnuť. Takže vám píšem za neho. Ak bude možné splniť jedno z jeho želaní, tak určite bude veľmi šťastný. Ďakujem vám za neho! "
My v Želajsi sme skutočne ani nemohli dlho váhať, pretože sa takmer rekordne rýchlo ohlásila skupinka dobrých ľudí, vďaka ktorým splnenie tohto želania bolo možné dokonca v deň Maťkových 12. narodenín, presne 18. januára (aj to bola túžba jeho kamaráta Kubka).
Maťko o ničom nevedel, a keďže aj v ten deň nakoniec opäť ostal v nemocnici, tak bol z tohto prekvapenia nesmierne rád, čo nám potvrdila aj jeho mamka Marika: „Z darčeka bol Maťko neskutočne prekvapený, veľmi sa tešil. Každému rozprával o vrtuľníku, ktorý od vás dostal. Sme vám, aj Kubkovi za to veľmi vďační.“
Nás tieto úprimné slová potešili o to viac, že sa Maťko už dlhší čas cítil veľmi zle, čo potvrdzovali aj lekári. V ten deň však akoby Maťko nabral nový dych (veď to aj na fotkách je pekne poznať, že sa Maťko o „prednášku“ o jeho novom vrtuľníku veľmi zaujímal :-) a tak sme všetci spoločne verili, že svoj boj predsa len nejakým zázrakom vyhrá.
Bohužiaľ, nestalo sa tak. O šesť týždňov neskôr Maťko Urban tento svet opustil... Smútia za ním rodičia, dve milované sestry, i celá rodina, vrátane kamarátov i tých nových, ktorí sa spoločne zaslúžili o splnenie tohto želania, za čo im patrí vrúcna vďaka.
Ďakujeme priateľom z okolia Trnavy a Levoče, ktorí ani na chvíľku nezaváhali nad uskutočnením Maťkovho posledného želania a v neposlednom rade aj Ing. Jozefovi Anďalovi z firmy HT model v Poprade, vďaka ktorému sa nám Maťkovi podarilo odovzdať model vrtuľníka, ktorý predčil naše finančné možnosti.
Želanie splnené 18.1.2011
Páči sa vám, čo robíme? Chcete našu činnosť podporiť teraz, drobnou sumou online ? Je to úplne jednoduché, stačí kliknúť na link a vybrať sumu:
Môj dar: