Miloško sa dočkal vytúženého notebooku
Miloško Szenteszky z Komárna (13) sa lieči od mája 2009 na osteosarkóm, t.j rakovinu kostí. Nádor sa mu objavil na pravej nohe a hrozila amputácia. Miloško absolvoval chemoterapiu, následne náročnú operáciu, pri ktorej dostal endoprotézu kosti a kĺbu.
Teraz ho čaká ďalšia chemoterapia a preto sníval o notebooku, ktorým by si krátil dlhé chvíle v nemocnici.
"Pooperačné zotavovanie trvalo dlho a Miloško bol pripútaný na lôžko. Len veľmi pomaličky začal cvičiť a chodiť. Ocenili by sme vašu pomoc ohľadom notebooku pre syna. Aspoň by mohol vidieť rodinu aj kamarátov cez internet. Práve tieto dlhé týždne až mesiace sú pre deti zatvorené v nemocnici náročné. Majú tu síce kamarátov a svoje pani učiteľky, ale predsa len chcú byť v kontakte so svojimi spolužiakmi aj súrodencami a rodinou," vysvetľuje pani Szenteszká .
Ako dodáva, notebook si zatiaľ nemohli dovoliť mu kúpiť, pretože okrem Miloška majú ešte dcérku Nikolku a manžel práve počas náročnej liečby syna ostal kvôli kríze bez práce. "Celý polrok nedostával žiadnu výplatu. Financie sú potrebné aj na cestovanie, aj na lieky, aj na telefonovanie, čo je vlastne jediná možnosť kontaktu s rodinou a známymi, keď sme v nemocnici. Bola by som veľmi vďačná, keby sa Miloškovi podarilo touto cestou zabezpečiť vysnívaný notebook."
V ŽELAJ SI čaká na notebook viac detí, než je v našich silách splniť, a preto sme nedúfali, že sa nám tak skoro podarí notebook pre Miloška zohnať. Vďaka pani Darine Marunovej z Bratislavy sa však jeho sen stal skutočnosťou :-) Rozhodla sa mu darovať svoj notebook, aby mohol v nemocnici krátiť svoje chvíle na internete si "skypovaním" so svojou rodinou.
25. januára sme mu ho teda spolu s maminou pani Marunovej (ona osobne kvôli práci nemohla), odniesli do nemocnice na Kramároch, kde Miloško čakal na príjem a ďalšiu chemoterapiu. Dokrivkal sa k nám z preplnenej čakárne, kde čakal už dve hodiny na príjem a vyzeralo to, že ešte ďalšie asi štyri hodiny ešte čakať budú. Čakáreň totiž bola úplne preplnená.
Miloško sa opieral o barle a hodil na nás široký, veľmi sympatický úsmev. Bolo vidieť, ako veľmi sa notebooku potešil, až sa celý rozžiaril. Na chvíľu si svoj notebook postískal v ruke, ale potom ho podal tatovi, aby mu ho podržal, pretože bol pre neho veru trochu ťažký."Na izbe si ho rozbalím a vyskúšam," usmieval sa od ucha k uchu. Aj si s nami na chvíľu zažartoval, plný dobrej nálady.
Sme radi, že sme opäť mohli urobiť radosť. A to vďaka pomoci ľudí s dobrým srdcom, akým je bezpochyby aj pani Marunová.
Želanie splnené 25.1.2010
Páči sa vám, čo robíme? Chcete našu činnosť podporiť teraz, drobnou sumou online ? Je to úplne jednoduché, stačí kliknúť na link a vybrať sumu:
Môj dar:
Splnili sme im sny a dúfali, že sa splní aj ich najväčší sen - vyzdravieť. Žiaľ, nebolo im to dopriate... Tu sú naše hviezdy, ktoré zhasli, a za ktorými nám je veľmi smutno...