Niekto sníva o obyčajnej veci: posteli

Keď nám pred vyše rokom napísal svoj sníček Kamilko Neceporuk (10) z Hrinovej, dlho sme premýšľali, či jeho želanie splniť. Chcel totiž posteľ, čo je skôr pomôcka, než sen dieťaťa.

Mysleli sme, že rodičia túto potrebu pre dieťa zabezpečia. Keď sa však ani po roku Kamilko vytúženej postele nedočkal, pochopili sme, že jeho rodina je v ťažkej finančnej situácii a nemôže mu túto potrebnú vec zakúpiť.

Kamilko je autista, trpí následkami detskej mozgovej obrny, retardáciou ťažkého stupňa, epilepsiou. Nosí trvale plienky, nerozpráva. Rodina sa o neho príkladne stará, sú však v sociálnej núdzi a novú posteľ si nemôžu dovoliť.

Rozhodli sme sa im preto pomôcť a Kamilkovi posteľ zohnať. Mal to však byť skôr rozkladacie kreslo, pretože priestory v byte sú malinké a posteľ sa tam nezmestí. A tak nám chvíľu trvalo, kým sme s maminkou vybrali kreslo - posteľ, ktorá Kamilka poteší a zároveň sa ku nim zmestí.

Kamilko totiž od malička spáva na veľkej rohovej sedacej posteli, pretože sa veľmi rád rozvaľuje. "Nikdy nespí na jednej strane, aby nespadol. Od mala spal na rohovej rozkladacej sedačke, lebo je pre neho dost veľká. Ale tá jeho sedačka je už veľmi stará, zničená - veď ju už má osem rokov. Preto by sa velmi potešil novej, kde by sa mohol zase rozvaľovať ako je naučený," hovorí pani Neceporuková.

Jeho stará sedačka už niečo zažila a je aj dosť precikaná, pretože Kamilko nevie udržať moč. A hoci mu mamka dáva pod plachtu gumu, aj tak sa už veľakrát stalo že ju precikal. "Viem, že by sa velmi potešil novej on - má veľmi rád veľký priestor, vie sa na nej pohrať tak, že sa prehadzuje raz je hore - raz dole. Preto by chcel novú sedačku, ale rozťahovaciu, kde si bude snívať svoje sníčky. Aj keď nevie rozprávať viem, že v jeho očkách by bolo veľmi vela radosti z novej sedačky. To, čo by nepovedal ústami, povedal by nám svojim pohľadom, ktorý je dakedy oveľa viacej ako slová," hovorí Kamilkova mamička. 

Posteľ sme vybavili priamo v predajni vo Zvolene, ktorá bola rodine najbližšia, a oni po ňu prišli a doma ju Kamilkovi zložili. "Ďakujeme veľmi krásne za pomoc pre nášho synčeka. Je veľmi rád, rozvaľuje sa na posteli a nedovolí nám na ňu ani si sadnúť," usmieva sa pani Neceporuková.

"Ešte raz sa vám chcem veľmi krásne poďakovať za váš čas, ktorý venujete všetkým chorym detičkam a za to, čo pre nich robíte. Viem, že to musí byť namáhavé ako aj na čas, aj na všetko ostatné. Prajem vám všetko len to najlepšie a aj vašej nadácii, ktorá je taká super."

Sme radi za toto pekné hodnotenie a budeme sa snažiť naďalej pomáhať ostatným deťom tak, aby sme im vyčarili úsmev na tvári ako Kamilkovi.

Želanie splnené 20.3.2015