Peťko by chcel byť hokejistom
Peťko Paučo (11) z Nitry je príjemný veselý chlapček, ktorý miluje pohyb, napriek tomu, že sám sa kvôli mozgovej obrne veľmi pohybovať nemôže. Jeho najväčším koníčkom je hokej, jeho veľkým snom byť hokejistom.
Aj keď sme ho prišli navštíviť, našli sme ho posadného na gauči, v ruke neodmysliteľná hokejka a loptička, a snažil sa ju prinútiť, aby išla, kam on chce.
"Teta, a ja mám aj puk," hovorí mi s nadšením.
"Ukáž," núkam ho.
"Mamaaa, dones mi puk," zavelí mame. Priniesla.
"Ale nie ten! Ten odľahčený, ten mi dones!" opäť žiada Peťko a mama ide a donesie ten, čo chcel. Raz darmo, keď je pohyb dieťatko obmedzený, pomôcť musí mama.
Peťko má problémy s chôdzou a kĺbmi kvôli detskej mozgovej obrne. Tá potvora ho obrala o možnosť hrať hokej, o čo najviac v živote sníva. Doma má hokejky, puky, chodí pozerať na zápasy a v jeho susedstve dokonca býva aj známy hokejista. Ak tak Peťko aspoň doma preháňa puky, a niekedy sa zájde aj pozrieť na tréningy.
Čo iné mohlo byť jeho snom, než hokejové chrániče? A tie sme mu veru aj priniesli. Peťkovi sa rozžiarila šťastím tvár a hneď sa ich nechal na seba navliecť. Sedel v nich počas celej našej návštevy a spokojne sa usmieval. Keď sme mu na dôvažok darovali aj autodráhu od Ľubici Solárovej, úsmev mu nezmizol z tváre ani na chvíľu.
"Teta, ďakujem!" kričal za mnou, keď som stála medzi dverami a odchádzala. "Nemáš za čo!" zakričala som späť.
Hlavné predsa je, aby bol Peťko šťastný, a to sa nám podarilo dosiahnuť. Veľa síl do ďalšieho boja s chorobou, Peťko!
Želanie splnené 10.2.2011
Páči sa vám, čo robíme? Chcete našu činnosť podporiť teraz, drobnou sumou online ? Je to úplne jednoduché, stačí kliknúť na link a vybrať sumu:
Môj dar:
Splnili sme im sny a dúfali, že sa splní aj ich najväčší sen - vyzdravieť. Žiaľ, nebolo im to dopriate... Tu sú naše hviezdy, ktoré zhasli, a za ktorými nám je veľmi smutno...