Robot pre Dávidka, ktorý kvôli chorobe oslepol

Davidko Sekvenc z Bratislavy bojuje so zákernou rakovinou od januára 2015. Na začiatku to vyzeralo veľmi zle, lekári dávali Dávidkovi 5 percentnú šancu, ale zabojoval a po troch mesiacoch liečby to vyzeralo nádejne.

"Nádor skoro zmizol, kostná dreň sa vyčistila, častejsie sme boli doma ako v nemocnici," vraví maminka Barbora Švidroňová, ktorá sa tešila, že liečba zabrala. Ale osud to chcel inak.

V júli 2016 rakovina udrela opäť, bohužiaľ, do hlavičky. "Dávidko oslepol takmer za deň. MRI potvrdilo metastázy, ktoré mu tlačia na očné nervy."

Dávidko teda musel podstúpiť ďalšiu rádioterapiu a raz do mesiaca chodí na chemoterapiu, ktorá mu má predĺžiť život, lebo ochorenie, sa žiaľ, vyliečiť už nedá. "S očkami je to nateraz lepšie, vidí tiene, nenaráža, začal sa aj bicyklovať po dvore," vraví maminka. Pre Dávidka však skončilo pozeranie rozprávok, tablet, veľa hier. "Ale on je veeeeeľký bojovnik. A ja verím!" dodáva s nádejou.

Veď, ako sa vraví, nádej umiera posledná a vždy je. Rozhodne sme nemohli tohto statočného chlapčeka nepotešiť. Jeho želaním bolo čosi divné s názvom Wow Wee Robosapien X :-) Ako sa nám podarilo zistiť, išlo o robota, ktorý chodí a bliká, ktorého by Dávidko so zvyškami zraku mohol trochu vidieť a naučiť sa ho ovládať.

Vďaka darcovi s dobrým srdcom sme ho vyzdvihli a doručili Dávidkovi rovno do nemocnice, kde mu akurát dotiekla chemoterapia. Sedel na vozíčku a maminka mu oznámila, že sme prišli. Vedel, že dnes bude jeho sen splnený a tak nechcel ísť domov, kým svoj darček nedostane :-)

Vložila som mu robota do rúk a on si veľkú krabicu ohmatal.

"Aký je veľký!" skonštatoval. Priložil hlavu ku krabici a zahľadel sa. Napokon zhíkol: "Ja ho aj vidím, ja ho vidím! Je čierno-biely, že?"

"Áno, je," usmiala som sa.

Zvyšnú polhodinku sme strávili rozbaľovaním, ohmatávaním a skúšaním robota. Dávidko sa tešil, hoci jeho tvárička bola stále trochu smutná. Nečudo, po náročnej liečbe a strate zraku nemá veľa dôvodov na radosť. Veríme, že ho robot aspoň na chvíľu trošku potešil.

Dávidko si ho nakoniec položil na kolená na svoj invalidný vozík a odniesol si ho domov. Rozhodol sa, že ho nikomu nepožičia, a ak áno, tak iba na malú chvíľočku. :-)

Dávidkovi prajeme, aby sa jeho šance na vyliečenie zvýšili, aby absolvoval liečbu v Čechách, ktorá by mu ešte mohla pomôcť. Prajeme veľa veľa síl, aby ďalej bojoval a zdolil protivníka, ktorý je síce silný, ale dá sa poraziť.

Drž sa, Dávidko!

Želanie splnené 27.9.2016