Sebi má nový bicykel, dostal ho po lumbálke

Trojročný Sebastiánko Lakatoš z Galanty sa lieči už odvlani na akútnu leukémiu. Najprv dlho pobudol v nemocnici, teraz dostáva tabletkovú chemoterapiu, ktorú musí brať dva roky.

Do nemocnice dochádza pravidelne každý mesiac raz až dvakrát na kontroly. Rád sa hrá na počítači, ovláda veľa hier, trénuje na ňom pexeso a púšťa si pesničky. Počítač využíva maminka aj ako prostriedok na užívanie liekov: "Keď Sebastiánko nechce brať tabletky, pohrozím mu, že ho nepustím k počítaču a hneď si ich vezme," vysvetľuje s úsmevom maminka Terézia Horvátová.

Okrem toho sa Sebi rád bicykluje. Jeho maminka mu však nemá za čo bicykel kúpiť a z malého už vyrástol. "Som matka s tromi malými deťmi a môj príjem je 400 eur, pričom len za prenájom platím 350 eur. Do roboty ma zobrať nechcú kvôli malého zdravotného stavu, lebo vedia, že by som často vypadávala z práce," vraví. "Prosím vás, spravte mu radosť na tvári, ďakujem."

Sebastiánkovi sme teda vybrali krásny červený bicykel, pre istotu ešte aj s pomocnými kolieskami. Keď sme s ním vbehli do nemocnice, všetci sa po nás pozerali, čo tu s tým bicyklom v nemocnici chceme. Sebastiánko mal ísť len na bežnú kontrolu, avšak tesne pred našim príchodom musel nečakane absolvovať lumbálnu punkciu. Je to nepríjemné a bolestivé vyšetrenie, počas ktorého sa do chrbta pichne dutá ihla a odoberie sa vzorka mozgovo-miešneho moku. Pacient po ňom musí štyri hodiny ležať na chrbte a až potom sa môže posadiť.

Sebastiánka sme teda zastihli ležiaceho na onkologickom oddelení. Najprv sme si mysleli, že ho bicyklom potešíme, ale beda. Sebastiánko ho chcel hneď vyskúšať, no na posteli musel vydržať ešte tri hodiny. A tak ho jeho maminka utešovala, rozprávala mu, ako na ňom pôjde z vlaku domov.

"A bicykel je už len môj však?" pýtal sa malý Sebi.

"Áno, len tvoj, táto teta ti ho priniesla," súhlasne ukazovala maminka prstom na mňa.

"A Karol?" naznačil Sebi.

"Karol ti ho veru bude závidieť, veru bude," odvetila pani Horvátová a Sebastiánko sa len spokojne usmial. Aspoň poležiačky hladkal riadítka bicykla a dotýkal sa ho, keď už na ňom nesmel jazdiť. Urobili sme mu jednu spoločnú fotku s bicyklíkom a maminka nám poslala druhú, hneď ako vstal z postele a vyskúšal si svoj bicyklík. 

Prajeme veľa šťastných kilometrov bez nehody a úspešnú liečbu, Sebastiánko!
Želanie splnené 1.7.2013