Simonke urobil radosť psíček a spievajúci nočník
Simonka z Turčianskych Teplíc (1) má rôčik a sedem mesiacov. A takmer tak dlho bojuje so zhubným nádorom, ktorý jej narástol na hrdielku. Hoci prekonala už štvrté štádium s metastázami, zdá sa, že liečba zaberá.
A ak jej môže urobiť radosť hovoriaci psíček od All Toys, tak to ŽELAJ SI vie zariadiť. Simonkine želanie, keďže ešte veľa nerozpráva, nám "tlmočila" jej maminka: "Pre Simonku by sme si z celého srdiečka priali hovoriaceho psíka od Fisher Price, ktorý rozpráva po slovensky, keďže sa Simonka učí rozprávať, alebo hrajúci nočníček od Fisher Price, ktorý by Simonku motivoval pri odúčaní na plienky. Rada by som jej hračky kúpila sama, ale keďže Simonkina liečba nás stojí dosť peňazí, nemôžeme si to dovoliť," priznáva so smútkom Simonkina mama Katarín Tumpachová.
A pretože jej želanie bolo naozaj skromné, rozhodli sme sa neriešiť "psíka alebo nočník", ale rovno kúpiť obe hračky.
Simonku sme s veľkou taškou navštívili v nemocnici na bratislavských Kramároch, kam prišla na niekoľko dní na odbery a kontrolu, či je nutná ďalšia transplantácia kostnej drene alebo nie. Pri prvom pohľade na ňu by ste si povedali, že to milé drobné dievčatko s velikánskymi modrými očami nemôže byť choré. Ale žiaľ, opak je pravdou. Jej diagnóza je veľmi vážna. Veď vyjadrenie: štvrté štádium s metastázami do kostnej drene a končatín, hovorí samo za seba.
"Teraz vyzerá veselo, ale všetky vyšetrenia nás čakajú dnes večer, a to bude veru zase kriku a bolesti," vysvetľuje nám maminka Katarína Tumpachová a veľkou láskou i smútkom v očiach pozrela na svoju dcérku. "Večer?" pýtam sa. "To tu ešte niekto z lekárov bude?"
"Ale samozrejme, pani Rebrová," odpovedá mamina. "Na onkológii leží veľa detí a keďže ráno ich čaká veľa operácií a zákrokov, preto deti pripravujú už večer," vysvetľuje mi.
Potešujúcou správou je, že výsledky sú zatiaľ dobré a Simonka na liečbu reaguje lepšie, ako sa rodina či lekári odvážili dúfať. Problémy má však naďalej problémy s prehĺtaním stravy, nakoľko hrdielko je zrejme zvnútra opuchnuté, a preto môže jesť len mixovanú stravu.
Keď som ju našla v detskom kútiku v zadnom trakte detskej onkológie, práve čosi lepila na papier. Z tašky som vytiahla hovoriaceho plyšového psíka a ukázala ho Simonke. Tá sa naňho len mlčky pozerala veľkými očiskami a ani sa neodvážila natiahnuť k nemu rúčky. Myslela si, že som ho zrejme priniesla niekomu inému.
"Simonka, to je tvoj psíček," vysvetlila jej maminka, ale ona sa na mňa len ďalej neisto pozerala. Stlačila som psíkovi nožičku a on začal spievať detskú pesničku. Simonka ožila a hneď sa okolo nás zhŕkli všetky deti, čo boli v detskom kútiku. Takmer všetky za sebou ťahali hadičky z rôznych infúzií, ale bolo vidieť, že už v ich nosení majú prax. Ak náhodou zbadali pred sebou hadičku druhého dieťaťa, hneď ju prekročili, a dávali pozor, aby sa od svojho stojana nevzdialili viac, ako na dĺžku hadičky. Bolo to milé aj smutné zároveň...
Napokon sa Simonka osmelila a nastal veľký okamih, že si svojho psíka pritúlila do náručia. Široký úsmev, ktorý mi venovala, bol veľkým poďakovaním. Spievajúci nočníček však bude môcť vyskúšať až neskôr, po vyšetreniach, pretože ju možno budú cievkovať. Preto som jej ho len ukázala a odložila späť do krabice. Keď príde domov, môže si ho v pokoji vyskúšať.
Nechala som Simonku hrať sa so psíkom a zdvihla sa na odchod. Párkrát mi ho ešte vtisla do ruky, akoby si myslela, že keď idem preč, zoberiem si ho zo sebou. "Nie Simonka, je naozaj iba tvoj," usmiala som sa na ňu a pohladkala ju po líčku. Zakývala som jej od dverí na rozlúčku a v duchu jej popriala len a len úspechy v liečbe a jej maminke silu bojovať ďalej. My v ŽELAJ SI veríme na zázraky. A určite takým bude aj Simonkine úplné uzdravenie!
Želanie splnené 8. 6. 2009
Páči sa vám, čo robíme? Chcete našu činnosť podporiť teraz, drobnou sumou online ? Je to úplne jednoduché, stačí kliknúť na link a vybrať sumu:
ôj dar:
Splnili sme im sny a dúfali, že sa splní aj ich najväčší sen - vyzdravieť. Žiaľ, nebolo im to dopriate... Tu sú naše hviezdy, ktoré zhasli, a za ktorými nám je veľmi smutno...