Tablet pomáha Sebimu stráviť chvíle na onkológii

on pondelok, 10 november 2014. Posted in Chcel(a) by som mať

Tablet pomáha Sebimu stráviť chvíle na onkológii

Sebastiánko Ivanovič (7) z Bratislavy bol do zistenia choroby veselý, usmievavý chlapec. Odkedy podstupuje liečbu leukémie, usmieva sa už menej, ale rozhodne sa nevzdáva.

"Teraz pri liečbe je radosti menej, ale Sebinko je silný bojovník. Opäť bude usmievavý a veselý, keď sa bude po liečbe hrať spolu s mladším bratom Markom," je presvedčená pani Ivanovičová.

Leukémia, zhubné ochorenie krvi, patrí medzi najčastejšie onkologické ochorenia u detí. Pri leukémii sú normálne (zdravé) bunky v kostnej drieni dieťaťa potlačené a nahradené abnormálnymi. Keďže krv obsahuje príliš málo červených krviniek, vznikne anémia: dieťa je unavené, podráždené, ospalé, bledé, trpí dýchavicou a zrýchleným tepom. 

Vzniká aj zvýšená krvácavosť a tvoria sa modriny, pretože sa krv dobre nezráža, keďže má príliš málo krvných doštičiek. Pri liečbe leukémie  u detí sa zvyknú používať tri typy terapie: chemoterapia, ožarovanie a vysokodávkovaná chemoterapia s následnou transplantáciou kmeňových buniek krvotvorby. Občas sa tieto liečby používajú v kombinácii.

Aj Sebi s chorobou trpezlivo bojuje a znáša náročné zákroky a liečbu. Keďže v nemocnoci trávi veľa času, veľmi túžil po tablete, na ktorom by sa mohol hrať, počúvať pesničky a komunikovať s kamarátmi. Už takýto drobček sa v elektronike vyzná ako hociktorý tínedžer.

"Ja som už tablet mal, ale požičal som ho malej sestre a ona nechtiac spadla a rozbila mi ho," smúti Sebi. Na sestričku sa nehnevá, ale tablet mu veľmi chýba, lebo elektronika je jeho hoby.

"Je to maniak do všetkých najnovších vymožeností," usmieva sa maminka. 

Rozhodli sme sa preto Sebimu chvíle na onkológii spríjemniť a priniesli sme mu tam jeho vytúžený tablet. A potvorka jedna, presne vedel, prečo sme prišli, hneď naťahoval rúčku s veľkým úsmevom.

"Ďakujeeem," poďakoval, rýchlo si vzal tablet a už ťahal mamu za ruku: "Poďme rýchlo preč, chcem si ho vyskúšať, mama."

Nezdržiavali sme ho a nechali ho ísť vychutnať si svoj darček. Ale predsa len, nedalo nám položiť jednu otázku: "A ešte ho požičiaš sestričke?"

"Nie," pokrútil hlavou a potom sa zamyslel. "No, na chvíľu možno. Ale budem na neho dávať veľký pozor!"

Želanie splnené 5.11.2014

 

}); })(jQuery);