Tobiaskovi a Oliverkovi sme darovali autíčka
Tobiasko Šimko (3) z Kútov a Oliver Matuška (3) z Trenčína bývajú od seba ďaleko a predsa sú kamaráti. Zoznámili sa v nemocnici, kde sa obaja liečili. Tobiasko sa lieči na leukémiu, Oliver na rakovinu oka. Ich želania boli rovnaké: mať zariadenú detskú izbu v štýle áut a formúl.
"Tobiaskovi vlani diagnostikovali akútnu lymfoblastickú leukémiu. Od tej doby sme skoro stále v nemocnici, domov chodíme len ako na prázdniny. Na jar sme začali stavať rodinný dom, no ešte sme vtedy netušili, ako sa s nami osud zahrá. Bohužiaľ nám financie rýchlo odchádzajú a nemôžeme si dovoliť úplne zariadiť náš domček. Preto by som chcela pre nášho anjelika kompletne zariadiť detskú izbičku. Tobiasko má veľmi rád autá a zvieratká, a všetko, čo vydáva zvuky a svetielkuje. Videli sme jednu izbičku na spôsob formúl a áut a veľmi sa mu to páčilo. Ale budeme veľmi radi a vďační za každú pomoc," napísala ŽELAJ Si Tobiaskova maminka.
Podobné želanie mala aj Oliverkova mamina: "Náš syn Oliverko nevie ešte dobre rozprávať, ale miluje rozprávku Cars a želala by som si preňho takú malú detskú izbičku s týmto námetom rozprávky Cars. Strávili sme skoro rok v nemocnici, odkedy sme boli v izolácii na transplantačnom oddelení, a vtedy pozeral len túto rozprávku. A nie sme v takej finančnej situácii, aby sme mu mohli zriadiť jeho vlastnú izbičku s týmto námetom, ale verím, že by sa veľmi potešil."
Tieto želania boli pre nás trochu ťažší oriešok. V oboch prípadoch totiž išlo skôr o želania maminiek pomôcť so zariadením detskej izbičky, než o sen detí. Detičky v tomto veku si spravidla ešte neželajú zariadiť izbičku, stačia im hračky, s ktorými sa hrajú.
Rozhodli sme sa preto pre kompromis: Nebudeme zariaďovať detské izby, ale prispejeme do nich: každému chlapčekovi sme kúpili veľký stan v tvare autato v s námetom Cars, rozkladacie molitanové sedadlo (čo sa dá rozložiť aj na postieľku) s námetom Cars a napokon úložný kôš na hračky s tým istým námetom. K tomu chlapci dostali kopu nálepiek Cars, ktorými môžu oživiť svoje izbičky.
Naša voľba bola správna. Tobiasko sa do nových hračiek ihneď zamiloval. Nedovolil maminke odísť z nemocnice, kým mu všetky krabice nerozbalila. A potom už len chodil von a dnu zo stanu a odmietal ho zbaliť. Po hodine prehovárania, že všetko si môže rozložiť doma, sme ho napokon dostali do auta na cestu domov.
Celý čas sa však obzeral po nás, či si krabice neodnesieme späť. "Toto je moje!" vyhlásil vážnym hlasom a ukázal na krabicu so stanom. "Samozrejme, iba tvoje," prikývla som. "Aj toto!" povedal Tobiasko a ukázal na kresielko Cars. "Jasné, aj to si berieš domov," pritakala som. Ale spokojný bol až vtedy, keď ich ocino zatvoril do kufra auta. "Tak, a je to," pomädlil si ruky a vyčaril na tvári šťastný úsmev.
Aj kôš sa dá využiť ako hračka, nie? Aj Oliverkovi sa rozkladacie kresielko so stanom a košom na hračky veľmi páčilo. Hračky však smel rozbaliť až doma, pretože ho ešte čakala náročná kontrola očka. Aj jeho tvár sa však roztiahla šťastným úsmevom, keď maminka pobrala všetky tri škatule a on v ruke stískal nálepky. "Ďakujeme, Oliverko je veľmi šťastný. Ani sme nečakali, že mu splníte želanie, sme radi, že ste na nás nezabudli," poďakovala jeho maminka.
Cítili sme, že sme sa trafili do predstáv toho, po čom chlapci túžia a to nás tešilo. Vidieť po mesiacoch liečby na ich tváričkách šťastné úsmevy, to bolo fajn!
Želania splnené 25. a 26.8.2009
Páči sa vám, čo robíme? Chcete našu činnosť podporiť teraz, drobnou sumou online ? Je to úplne jednoduché, stačí kliknúť na link a vybrať sumu:
Môj dar:
Splnili sme im sny a dúfali, že sa splní aj ich najväčší sen - vyzdravieť. Žiaľ, nebolo im to dopriate... Tu sú naše hviezdy, ktoré zhasli, a za ktorými nám je veľmi smutno...