Za jeden deň sme splnili štyri detské sny
Jedným z najčastejších snov detí pripútaných na invalidných vozík či zatvorených v nemocničnej izbe, je mať vlastný notebook, na ktorom by sa mohli hrať, robiť si úlohy či písať si s kamarátmi.
Vďaka darcovi, ktorý venoval ŽELAJ SI niekoľko notebookov, sme konečne mohli odcestovať aj na východ Slovenska, kde choré deti čakali na notebook už niekoľko mesiacov.
Naša prvá cesta viedla do rodiny Jacečkovcov do Makoviec, neďaleko Stropkova, kde mladší syn Dušan (10) už vyše roka bojuje s rakovinou - neuroblastómom. Chemoterapiu už má Dušan za sebou, momentálne chodí do nemocnice na pravidelné kontroly. Svoj boj však ešte nemusí mať za sebou. Veľkým problémom pri neuroblastóme je totiž veľmi skorá tvorba metastáz. Dobré vyhliadky na vyliečenie totiž majú najmä dojčatá, u starších detí je možné pokúsiť sa zlepšiť šance na prežitie veľmi intenzívnou liečbou.
Dušanko nás čakal v obývacej izbe, kde potichu sedel na gauči. Vstal, slušne nás pozdravil a opäť si sadol. Hoci bolo zjavné, že sa notebooku potešil, akosi sa nám nepodarilo vymámiť z neho pár slov. Príliš sa hanbil. A tak sme mu ho rýchlo rozbalili, nainštalovali prvotné dáta a vložili mu notebook do rúk. Starší brat mu doniesol akúsi futbalovú hru na DVD a spokojne skonštatoval, že všetko ide, ako má. Nechali sme teda Dušanka s jeho notebookom a vybrali sa potešiť ďalšie deti z Východného Slovenska.
Ďalším na rade bol Juraj Vasiľ (11) z obce Rudlov neďaleko Vranova nad Topľou. "Mám chorobu, ktorá sa vola dystrofia a mám slabé ruky. Chcel by som mať notebook, mohol by som ho používať, keď máme v škole veľa úloh. Želal by som si mať od Vás pekný notebook, aby som si mohol písať s kamarátmi, lebo som na vozíku a teraz v zime sa mi ťažko pohybuje a nemôžem sa s nimi stretávať," napísal sám do ŽELAJ SI. O tom, že notebook naozaj dostane, mu jeho rodičia nepovedali. Chystali sme to totiž pre neho ako prekvapenie. A tak keď sme mu druhý októbrový víkend podvečer zazvonili doma, najprv naozaj nevedel, čo sa deje. "Jurko, to je návšteva pre teba," zakričala mu jeho mamina. Jurko len neveriacky krútil očami, keďže nás nepoznal. Až keď zbadal v mojich rukách krabicu s akýmsi nápisom Lenovo, došlo mu, čo sa deje. "Ahá," usmial sa širokým úsmevom a trpezlivo čakal, kým mu vložíme notebook do rúk. Jeho svalstvo postupne ochabuje, a preto sa mu už veľmi ťažko píše perom. Notebook mu výrazne uľahčí život.
Tretia naša zastávka viedla priamo do Košíc. Tu nás už čakal Peťo Adamec (11), ktorý sa už vyše roka lieči z leukémie. Dvakrát podstúpil chemoterapiu, dvakrát mu vypadali vlasy. Hoci nedávno mal o niečo zhoršené výsledky, zatiaľ sa choroba nevrátila a Peťkovi rodičia dúfajú, že kým doberie liečbu, čo bude trvať ešte asi rok, už sa ani nevráti a žiadne komplikácie nenastanú.
Aj Peťko sa nás sprvoti hanbil, ale potom sa osmelil a počastoval nás pár šťastnými úsmevmi. Svoj notebook spokojne hladil rukami a klikal myškou skúšajúc, čo počítač dokáže. V nemocnici, kde mu párkrát notebook požičali, mu to celkom išlo a tak sa potešil, že pri ďalšej návšteve už bude mať pri sebe ten svoj vlastný.
Posledná naša návšteva viedla do Trebišova, kde býva Radko Zmij (13). Radko trpí musculárnou dystrofiou Duchenne od narodenia a od 12 rokov je na vozíku. Choroba zapríčiňuje postupné ochabovanie svalov. Stav pacienta sa pomaly zhoršuje, postihnuté sú všetky vôľové svaly. Najprv pacienti nevládzu chodiť, neskôr i zdvihnúť ruku, postupne ochabujú všetky dôležité svaly. Radko je na vozíčku už rok, rodičia museli kvôli nemu vymeniť bývanie - nosiť totiž vozík s Radkom každý deň peši na tretie poschodie bolo pre nich náročné.
Dnes bývajú na prvom poschodí v dome, kde je aj výťah, izby prispôsobili bezbariérovo. Len čo sme Radkovi odovzdali jeho vysnený notebook, už sa s ním zatvoril do izby a prestal nás vnímať. Ani on netušil o tom, že dnes prídeme a prekvapíme ho, preto bol prekvapený i potešený zároveň. So spokojným úsmevom sme mohli opustiť východ Slovenska a vrátiť sa domov. Notebooky boli odovzdané a deti spokojné. Keby sme k nim mohli pridať aj niekoľko kíl, ba čo ton, zdravia, urobili by sme to veľmi radi...
Želania splnené 9. až 10. 10.2009
Páči sa vám, čo robíme? Chcete našu činnosť podporiť teraz, drobnou sumou online ? Je to úplne jednoduché, stačí kliknúť na link a vybrať sumu:
Môj dar:
Splnili sme im sny a dúfali, že sa splní aj ich najväčší sen - vyzdravieť. Žiaľ, nebolo im to dopriate... Tu sú naše hviezdy, ktoré zhasli, a za ktorými nám je veľmi smutno...