Za rozžiarený úsmev môže štvorkolka

Luka Klokoč zo Spišskej Belej sa narodil sekciou 23.1.2014. Maminka svojho synčeka po pôrode vôbec nevidela, lebo bol okamžite transportovaný do nemocnice v Poprade na oddelenie patologických novorodencov.

"Prvýkrát som ho videla po piatich dňoch, keď som už mohla ísť za ním do nemocnice. Deň na to som sa dozvedela krutú pravdu, že môj Luka má len 10 percentnú nádej na prežitie," hovorí so smútkom v hlase maminka, pani Beáta Kušmireková. 

Luka o život bojoval takmer rok, keď v dôsledku zlého určenia termínu pôrodu prekonal viacnásobnú sepsu a v prvom rôčku svojho života vôbec nepoznal svoju postieľku, zato dôverne všetky nemocničné lôžka od Starej Ľubovne, cez Kežmarok, Poprad, Košice, Bratislavu, až po Prahu.

Potravu dokázal prijímať iba cez sondu rovno do žalúdka. "Jeho telíčko je v dôsledku spomínaných problémov veľmi slabé a vyžaduje trvalú liečbu, ale hlavne nákladnú rehabilitáciu, aby jeho motorické funkciu úplne nezlyhali. Má úplne rozhádzané vnútorné prostredie, metabolické neidentifikovateľné ochorenie, mitochondriálne ochorenie nervového systému...
Jeho telo nedokáže premieňať cukor ani bielkovinu. Vraj je to prvé dieťa, ktoré evidujú, že toto všetko prežil," vraví pani Kušmireková o slovách lekárov.

Luka už absolvoval šiesty zákrok v narkóze. Teraz prijíma potravu cez PEG (vývod zo žalúdka a nadvihnutie žalúdka na úroveň pažeráka) a bojuje ďalej. Denne vracia aj päťkrát. Raz za mesiac ide do nemocnice na 4-5 dní na infúzie aby ho naštartovali. "Nemôže chodiť, nosíme ho len na rukách a takto fungujeme... A zakaždým nám dajú novú informáciu, čo chcú robiť, akú liečbu nastaviť.....aby sme sa pohli ďalej."

Žiaľ, toto trápenie nenechalo vážne stopy iba na zdravotnom stave Luku, ale aj na maminkinom, a samozrejme, aj na našej finančnej situácii. Potrebujeme cvičiť, rehabilitovať, získavať nové informácie, skúsenosti, postupy. Zabezpečovať transfery, hospitalizácie, lieky, pomôcky... Radi by absolvovali aj hospitalizáciu v Rakúsku, ale finančne je to veľmi náročné. "Za nás oboch môžem sľúbiť, že budeme bojovať zo všetkých síl aj naďalej," vraví pani Kušmireková.

"Verte mi, keď niekedy budete mať možnosť uvidieť môjho synčeka, aký je zlatý, aký je snaživý, aký vie byť veselý, ako cíti každú pomoc, ako to všetko čím prechádza, ale aj na čo sa teší, vidno v jeho krásnych očkách, určite neoľutujete, že ste nám v najťažších chvíľach v našom živote pomohli. Luka, verím raz vyrastie, a možno aj z neho bude ďalší šťastný človek."

A o čom sníva Luka? Podľa maminky by ho potešila štvorkolka s dvomi rýchlosťami - je totiž hotový do štvorkoliek. Vzhľadom k tomu, že nemôže chodiť, tak by len jazdil. 

Lukov sníček si v databáze ŽELAJ SI našla pani Eva Triznová, ktorá pravidelne podporuje choré deti. A rozhodla sa pomôcť aj tomuto malému anjelikovi. Štvorkolku mu zakúpila a dala poslať rovno domov. A vyčarila tým krááásny úsmev na Lukovej tvári :-)

"Ďakujeme za nádhernú štvorkolku! Len dnes sme ju poskladali, lebo chýbala jedna tyčka a dnes ju poslali. Štvorkolka je unikátna a synček až nedýcha. ĎAKUJEME!"

Luka sa na nej pomaly učí jazdiť - nečudo, veď je velikánska - a teši sa na teplejšie dni, keď ju poriadne využije. Prajeme, aby naďalej robil také pokroky v liečbe, ako robí, a nech čím skôr vyzdravie..

Želanie splnené 29.11.2016