Chceme, aby k nám prišli SuperStaristi!
Na začiatku bola myšlienka splniť sen dieťaťu z Domova sociálnych služieb ROSA v Bratislave. Ale keďže domov navštevuje vyše sto detí s mentálnym a telesným postihnutím, rozhodnutie nebolo jednoduché: splniť želanie len jednému dieťaťu?
A ktorému konkrétne? A čo ostatné deti, nebudú smutné? Stojac tvárou tvár v takýto rébus sme sa rozhodli: nie, nesmie to byť želanie len pre jedno dieťa, musíme potešiť všetky! Potom už len bolo treba "iba porozmýšľať" ako.
"Viete, keď dávali v televízii Super Star, deti boli doslova vo vytržení. Veľmi na ich koncert chceli ísť, ale žiaľ, v tlačenici by mnohí naši vozíčkari nemali šancu. Myslím, že keby bolo možné urobiť taký malý koncert u nás, keby prišla napríklad zaspievať pár pesničiek Katka Koščová, ktorú deti mali veľmi rady, všetky by boli nadšené," navrhla vychovávateľka Soňa Bakošová.
Tak to by šlo, povedali sme si a pustili sa do toho. Po dvoch týždňoch dohadovania to bolo jasné: Katka Koščová a Miro Jaroš ochotne súhlasili, že deťom prídu zahrať niekoľko pesničiek priamo k nim do domova. Už hodinu pred začatím ich vystúpenia bola atmosféra v telocvični školy napätá ako tesne pred výbuchom.
Pani vychovávateľky privážali deti na vozíčkoch, a tie, čo mohli, stáli a vzrušenie sa rozprávali. Katka a Miro boli už dávno pred začiatkom koncertu doslova obliehaní deťmi rôzneho veku a postihnutia. Každé sa ich chcelo dotknúť, pohladkať ich po vlasoch, porozprávať sa, odfotiť sa s nimi. A hviezdy so Super Star sa nechali objímať, bozkávať i hladkať. Deti boli doslova vo vytržení. Skoro to vyzeralo, že koncert ani nezačne.
Každý sa zoznamoval s každým, všetci sa smiali, tešili a patrične hlasne to dávali najavo. Keď sa začal koncert, atmosféra ešte viac zhustla. Kriku, pískaniu, a pospevovaniu pesničiek nebolo konca. Kto mohol, tancoval, kto nemohol, aspoň mával rukami do rytmu. Každý po svojom, každý ako vedel a vládal. Akoby sa čas vrátil späť.
Uprostred pesničiek vyskočil jeden z chlapcov zo svojej stoličky, prišiel k spievajúcemu Mirovi Jarošovi, a z celej sily ho objal. Vyrazil mu pritom síce mikrofón z ruky, ale veď to nevadí! Miro sa nedal zmiasť, chlapca objal a spieval ďalej...Kým vieš snívať, tak máš nádej. Aj keď mnohí na text tisíckrát opakovanej superstárovskej hymny už možno dávno zabudli, deti z domova ROSA nie.
"Viem na vlastných nohách stáť..." spievali aj tí, ktorí sú celý život odkázaní na vozíček. A v tej chvíli naozaj akoby stáli. Boli totiž šťastní a obaja speváci s nimi. Sediac na zemi uprostred kŕdľa detí si uvedomili, že takéto vďačné publikum možno ešte nemali. Tie deti sa tak krásne vedeli tešiť z mála, letelo im hlavou. Áno, presne ony boli hrdinami ich hitu - aj oni sem-tam zbierajú od života zauchá miesto dotyku. Ale o ľútosť nemajú záujem. Hoci strácajú pierka, niečo predsa len vedia - viac dávať ako prijímať. Ďakujeme, Katka a Miro, opakovali šťastné držiac sa zo svojimi idolmi v objatí. Ale tí dvaja hovorili to isté. A určite ešte dlhý čas budú - Ďakujeme deti, že viete snívať.
Koncert pre deti z domova ROSA bol zážitkom, na ktorý sa nedá zabudnúť. Pre deti, ale aj pre nás. V mene detí z domova Mirovi Jarošovi i Katke Koščovej ešte raz ďakujeme, že boli ochotní prísť a bezplatne ich potešili svojimi pesničkami a autogramiádou.
Želanie splnené 14.2.2007
Páči sa vám, čo robíme? Chcete našu činnosť podporiť teraz, drobnou sumou online ? Je to úplne jednoduché, stačí kliknúť na link a vybrať sumu:
Môj dar:
Splnili sme im sny a dúfali, že sa splní aj ich najväčší sen - vyzdravieť. Žiaľ, nebolo im to dopriate... Tu sú naše hviezdy, ktoré zhasli, a za ktorými nám je veľmi smutno...