Šanko sníval o stretnutí s hokejistom Jankom Lašákom

Šaňko Druxa má kopec energie, ktorá je ale uväznená v nepohyblivom tele. Narodil sa predčasne, čoho dôsledkom je, že ostal upútaný na invalidný vozík, a má trochu i problémy s výslovnosťou. Napriek tomu nehovorí o ničom len o športe. 

Hokej - to je jeho sen. A stretnúť sa s Jánom Lašákom ešte väčší.. My sme mu to umožnili...

Akoby si chcel vynahradiť to, že sa sám nemôže hýbať, je fanúšikom športu akéhokoľvek druhu. Sleduje všetky hokejové, futbalové i basketbalové zápasy, ak zbadá plagát na nejaké športové podujatie, určite ho tam musí mama zaviesť. Organizácia Želaj si chcela Šaňkovi za jeho statočnosť v boji s chorobou splniť sen, a to stretnúť sa so známym hokejistom Jankom Lašákom. Keď sme za ním boli v rehabilitačnom zariadení v Dunajskej Lužnej, potešil sa, ale neveril, že jeho sen splníme. Pri odchode nám povedal: "Ja viem, že mi to nesplníte, však?," hovorí predsedníčka Želaj si Soňa Rebrová a dodáva: "Som šťastná, že môžem povedať, že sa Šanko mýlil."

Jeho šťastný deň bol v sobotu 23. júla, kedy sa na trenčianskom štadióne Mariána Gáboríka, stretol v kaviarni so svojím vzorom. Mamina mu nepovedala, prečo na štadión idú, keďže to malo byť prekvapenie a Šanko si myslel, že idú sledovať tréning. "Nechcem ísť do kaviarne mama, chcem ísť na tréning," mlel opakovane, keď ho mama prenášala na rukách po schodoch do kaviarne. V kaviarni jeho mama zamierila rovno k stole, kde sedel Ján Lašák.

Šanko sa na neho hlboko zahľadel a pichol do vzduchu prstom so slovami: "Ty si Lašák!!" Hokejista s úsmevom odpovedal, že veru áno a hneď sa dali do družnej debaty. "Sleduješ všetky tréningy?," spovedal ho Šanko. "Áno," odpovedal Lašák. "Aj futbalové?," nedal pokoj Šaňo. "Aj futbalové," hovorí Lašák a dodáva: "Ale nie všetky." "A prečo nie?!" "No, musím predsa niekedy aj trénovať," s úsmevom vysvetlil Lašák.

Aby toho nebolo málo, organizácia Želaj si sa rozhodla splniť želanie aj ďalšiemu statočnému športovcovi, a to 13-ročnému Jakubovi. Dlhé roky sníval o tom, že bude futbalistom, na domácom ihrisku v Hornom Sŕní trénoval hádam každý deň. Avšak ako 12-ročnému mu zrazu opuchlo koleno a začalo bolieť. Lekári si mysleli, že nejde o nič vážne, ale pre istotu urobili ďalšie vyšetrenia.

Diagnóza bola hrozná: jeden z najnebezpečnejších nádorov: osteosarkóm. Keďže nádor rástol prirýchlo, jediným riešením ako zachrániť Kubov život bola amputácia nohy nad kolenom. "Sadla som si s ním večer po oslave narodenín doma, a povedala som mu: Kubo, rozhodnutie je na tebe, ale tu ide o život. Buď tvoja noha, alebo tvoj život," hovorí so smútkom v hlase jeho mama Alena. Obaja plakali, a Jakub sa nakoniec rozhodol pre amputáciu. Dnes sa učí chodiť na protéze. Zaumienil si, že na vozík si nesadne ani za svet a tak kým mu vyhotovili protézu, hrával futbal s jednou nohou, len tak, zavesený rukami na barlách.

Dnes s protézou aj bicykluje a chcel by byť paralympionikom. Aj Jakuba sme zobrali na stretnutie s Ján Lašákom. Ten nielenže okamžite súhlasil so stretnutím s oboma chlapcami, ale ešte im aj kúpil autíčka a, samozrejme, venoval im do pamätníkov podpisy s autogramami a venovaním. "Želaj si ešte venovalo Jakubovi za jeho hrdinský boj s chorobou dres jeho futbalového vzoru, Ronaldina," hovorí predsedníčka Želaj si Soňa Rebrová.

Stretnutie oboch chlapcom s Jánom Lašákom dopadlo dobre. Pri džúsoch a rozprávaní o hokeji a futbale strávili asi hodinu, nakoniec sa všetci spolu odfotili. Ďakujeme Jánovi Lašákovi za ochotu stretnúť sa a darčeky pre chlapcov, veríme, že sa mu dobro vráti!

Želanie splnené 23. júla 2006