Lukáško dostal výlet, na akom ešte nebol

Lukáško (7 rokov) z Považskej Bystrice má mentálne i zdravotné postihnutie. Stará sa o neho len mamina, ktorá s otcom syna nie som v žiadnom kontakte, nezaujíma sa o neho, platí len čiastočne výživné. 

Rodinka žije v domácnosti s Lukáškovými starými rodičmi, ktorí sa jej snažia finančne pomáhať, no už nemôžu už tak ako pred rokmi, vzhľadom na ich nižší príjem.

"Rodičom nie som schopná prispievať ani na chod domácnosti, vzhľadom na to, že mi ostáva na celý mesiac po uhradení nutných výdavkov len 31 eur na mesiac, čo je málo," hovorí Lukášova mama Lenka. 

Z príjmu má totiž vysoké výdavky súvisiace s vyšetreniami a terapiami Lukáška. Ten navštevuje viacerých odborníkov, prevažne mimo mesta (do TN, ZA, BA). Jeho mama zabezpečuje a hradí všetky náklady spojené so starostlivosť o syna, navyše platí aj exekúciu. 

Lukáško nastúpil v septembri do prípravného ročníka špeciálnej základnej školy. Má problémy s rečou, vo veku sedem rokov nerozpráva, resp. vôbec mu nerozumieť. Predtým ako- tak ovládal aj používal nejakých 20 slov, no zabudol ich. Horší sa to, a to aj napriek intenzívnej logopedickej terapii.

Okrem toho má aj problémy s pamäťou a pozornosťou. "Viacerí  lekári už navrhli, aby som zobrala syna napr. do Tatier, že by mu to zdravotne pomohlo, alebo k moru, ale ja si to nemôžem finančne dovoliť," hovorí maminka Lenka. 

Do ŽELAJ SI napísala za Lukáška želanie: "Budem veľmi vďačná, keby nám niekto pomohol, čo sa týka liečebného pobytu. Potešil by nás aj výlet do Bojníc a návšteva Bojnického zámku."

Vďaka pani Linde, ktorá sa rozhodla rodine pomôcť, sa ich sen stal skutočnosťou! Rodine zaplatila výlet na Orave. "V utorok sme sa vrátili z pobytu na Orave, na ktorom bol Lukáško aj vďaka Vám. Nakoľko som sa ešte nestretla s takýmto dobrým skutkom, ani neviem nájsť tie pravé slová vďaky," hovorí mamina. 

Ako hovorí, spočiatku ani nevedela ako prijať takýto dar. "Veľmi ma teší, a ŽELAJ Si aj pani Linda ma v tom utvrdili, že dobrí ľudia existujú a to mi dáva NÁDEJ do budúcnosti."

Hoci pobyt bol objednaný už skôr, do Vitanovej išli až v júni, nakoľko Lukáško bol každých 5 týždňov chorý, užíval antibiotiká. Ale nakoniec sa to podarilo.

"Do Vitanovej sme docestovali okolo 16,00 hodine. Privítala nás majiteľka penziónu, milá a prívetivá pani. Boli sme ubytovaní v útulnej a čistej izbe, kde bolo všetko potrebné. Po večeri, bola hubová polievka s chlebom a chutné koláčiky, sme sa išli okúpať do bazéna. Lukáško sa veľmi vytešoval, lebo na plávanie sa tešil najviac a konečne sa dočkal. Poriadne sme sa vybláznili, pretekali sme, kto skôr prepláva, samozrejme, že Lukáško vždy vyhral 🙂. "

Na druhý deň, v nedeľu, si rodina naplánovala výlet do Zuberca, kde je múzeum Oravských dediniek. Strávili tam asi tri hodiny. Lukáškovi sa najviac páčili kačky a húsky. Tiež kozľa, ktoré kŕmil trávou.

Zaujali ho aj kolesá: veľké mlynské kolo poháňané vodou a potom koleso na studni. Kúpil si píšťalku a celý čas nám pískal a zabával aj ostatných turistov. Poobede začalo pršať a tak sme sa išli okúpať do termálu v Oraviciach. "Luky bol veľmi šťastný. Dá sa tam kúpať aj vo vnútri aj vonku. Bol to zážitok kúpať sa vonku , keď prší. Spočiatku sa Lukáško bál, lebo sa nad teplou vodou vytvárala hmla, no neskôr sa osmelil a užíval si to. Ešte bol Lukáško aj v soľnej saune, to mu pomáha lepšie dýchať," hovorí pani Lenka.

Tieto krásne zážitky majú vďaka pani Linde, za čo sú jej nesmierne vďační. Najdôležitejšie je, že počas celého pobytu sa Lukáškovi dobre dýchalo a vôbec nekašlal.

"Vďaka ešte raz, bol tam šťastný a určite mu to pomohlo. S veľkým ĎAKUJEME: babka, dedko, mama, ale hlavne Lukáško."

Želanie splnené v júni 2019.