Prečo práve detské sny?

Občas sa stretávame u ľudí s otázkou: prečo práve sny? Netreba deťom v nemocnici pomôcť nejako inak, než splnením sna? Nuž, o deti v nemocnici je zo zdravotného hľadiska spravidla dobre postarané. Čo však trpí, je ich detská dušička. A práve tú chceme potešiť.

Najlepšie o tom hovorí článok muža, ktorý som našla na stránke Lymfom.sk, kde opisuje, čo všetko pre neho sny predstavajú. Tu je krátky výňatok z článku...

"Sny... Sprevádzajú ma od mojej mladosti. Tie, fiktívne prežívané, s ktorými som žil takmer všetky noci. Boli to nádherné zážitky. Bol som silný, úspešný, prešiel som so svojimi knižnými hrdinami savany, lesy, tundry, pohoria, oceány aj moria. Chodil som, plával, aj lietal. Prežíval som každodenné úspechy aj neúspechy, detské súboje aj všelijaké hostiny.

Moje príjemné nočné sny ma vždy inšpirovali. Takmer na všetky som sa po prebudení rozpamätal. Asi sa v nich odrážali moje každodenné túžby, ktoré akosi nenachádzali svoje naplnenie. Ale fantázia, podmienka denného snenia ma viedla bludiskom života.

Pri dospievaní sa škála mojich životných snov výrazne rozšírila. Sníval som sen o elektrotechnickej fakulte.  Keď sa začali napĺňať moje sny z intímnej oblasti, začali aj mne neodkladné povinnosti. Už som (mimo spánku) sníval vo dvojici. Priznám, snov hodne ubudlo. A niektoré sny boli akési prízemné (...to bude pohoda, keď už bude chodiť na nočník sám, ...ta nádhera, keď nebude potrebné pre ne ísť do škôlky či do družiny, ...to nádherné ticho, keď všetci vypadnú do letného tábora alebo odídu k babičke, atď.), ale stávali sa akýmsi každodenným útekom z reality.

Sny v mojej profesii sa stále viac napĺňali. Dnes sú už deti veľké.. Veľa práce som urobil, ale aj tej práce, čo som v živote nestihol urobiť, je veľká hromada.  Sníval som, že si postavím vlastný osciloskop, vlastný signálny generátor s rozmietačom, vlastné čítače a univerzálne napájacie zdroje. Lepšie a modernejšie, ako som mal a používal. Ale zradilo ma vlastné telo. Nie jedným úderom, ale postupne. Rakovina...

Dnes, po uplynutí viac ako siedmych rokov od ukončenia liečby sa často vraciam k tomu, či a ako ma táto životná skúsenosť poznačila... Občas ma napadlo, čo po mne ostane, ak sa to neskončí happy-endom. Jesenné pľušte a deprimujúce zamračené a studené dni ma takmer zlomili. Najhoršie boli noci krátko po chemoterapii. Rozptýlenie prišlo až keď napadol sneh a počas jasných nocí som aj pomocou ďalekohľadu pozoroval široké pole za našim činžiakom, po ktorom pobiehali zajace, a párkrát aj dlhochvostá líška. Tieto obrazy ma nakoniec inšpirovali. K spomienkam, k zážitkom a snom svojej mladosti, ktoré som zrazu zatúžil hodiť „na papier.“

Dnes sme doma sami dvaja. Deti vyleteli „z hniezda,“ ale často sa k nám vracajú. A často chcú realizovať tú časť z rozprávky „O troch grošoch,“ kde cestár hovorí o vracaní prvého groša. Zatiaľ si stačíme, preto to odmietame. Žijeme v pohode, občas si pofúkame boľavé kĺby. A ja sa venujem bežným domácim povinnostiam, ktoré sú občas okorenené spoločenskými povinnosťami. A teraz snívam, že raz budem vodiť za ruky svoje vnúčence a budem im rozprávať o svojich detských snoch i skutočných zážitkoch. Že dokončím mnohé elektronické prístroje špičkovej kvality, že napíšem poviedku či román, ktoré sa zapáčia aj vydavateľom, a pritom budú čitateľov baviť. A až pôjdem okolo kníhkupectva, uvidím vo výklade medzi žiadanými novinkami aj moju knižku, ktorú som počas liečby napísal..."

Z článku jasne vidieť, prečo sú sny pre človeka tak dôležité. Sprevádzajú nás od detstva až po dospelosť, snívame, kým máme prečo žiť a o čom snívať... Sny sú našou dôležitou súčasťou, sprevádzajú nás po celý život. Snívame o tom, čo dosiahneme, snívame, kým sa staneme. Snívame, čo všetko ešte budeme môcť zažiť, kam ísť. Deťom sa snaží tieto sny choroba vziať. A my im chceme dokázať, že snívať sa dá, že aj ony ešte môžu zažiť to, po čom snívajú a ich ich život nezostal len za nemocničnými múrmi.

V ŽELAJ SI dúfame, že ak deti uveria, že sa im môže splniť tajný sen, jedného dňa sa im môže splniť aj ten najväčší sen – vyzdravieť.