Renátka snívala o psíkovi husky, plakala od šťastia
Renátka Kiaczeová (13) z Galanty je na prahu dospelosti, namiesto rande však chodí do nemocnice. Rakovina lymfatických uzlín, to je choroba, čo ju trápi. Jej veľkým snom bolo mať psíka huskyho, ktorý by sa k nej stále túlil a robil jej spoločníka.
Splniť sen sa zdalo jednoduché, napokon však nebolo. Ale my sme to dokázali. Problém nastal najmä po Renátkinych pravdivých slovách: "Od malička túžim po takom psíkovi, ale moji rodičia mi ho nikdy nebudú môcť kúpiť, lebo sme na tom zle s peniazmi."
Táto veta nás prinútila sa zamyslieť: Je dobré darovať psíka rodine, ktorá možno nebude mať peniaze na jeho opateru a kŕmenie? Veď veľký pes zožerie za rok granule aj za 500 eur. Budú mať na jeho očkovanie? A čo ak ochorie? Navyše, Renátka je pomerne často v nemocnici a jej rodina žije v jednoizbovom byte. Bude tam psík počas jej liečby stále zatvorený?
Nič sa nedalo robiť, museli sme Renátke zavolať a zistiť, čo sa dá v tejto veci robiť. Predsa len, darovať živé zvieratko je čosi iné ako darovať nejakú vec. Renátka bola nadšená, že sme sa jej ozvali a o splnenie svojho sna statočne bojovala. "Ja sa o neho budem starať! A ocino, ktorý s maminou nežije, mi sľúbil, že mi bude dávať peniaze na jeho kŕmenie, aj si ho zoberie k sebe do domu, keď budem v nemocnici. Prosím, ja sa oňho naozaj postarám! Ja už mám pre neho aj meno.."
Nič sa nedá robiť, ŽELAJ SI je tu od toho, aby plnilo tajné sny detí a podľa Renátkinej reakcie bolo zrejmé, že ide o jej veľkú nesplnenú túžbu. Ostalo nám už len psíka kúpiť. Zhodou okolností sa v tom čase ozvali traja ľudia, ktorí chceli psíka darovať. Avšak po tom, čo zistili, že Renátka je rómka, dvaja sa rozhodli psíka nekúpiť. Až tretia, Zuzanka Slančíková z Bratislavy, sa rozhodla psíka kúpiť. Vytrvalo obvolávala inzeráty na predaj psa, odkladala jeho kúpu, keď bola Renátka v nemocnici, až napokon po troch mesiacoch sa nám podarilo celú akciu zorganizovať.
Zuzanka bola taká milá, že kúpila nielen psíka, ale aj celú jeho výbavičku - mištičky, krmivo, dečku. Jeden deň u nej aj prespal. "Bol to naozaj veľmi milý psík a dúfam, že sa o neho Renátka bude naozaj dobre starať. Bolo by mi veľmi ľúto, ak by sa psík trápil. Je to živé zvieratko a zaslúži si kopec lásky. Tej bude mať u Renátky dosť a korunky na stravu sa hádam tiež nájdu. Ja sama jej občas pošlem granule," chystá sa.
Deň odovzdania pripadol na 1. júna - deň detí. Avšak keďže Renátka ešte stále musela byť v nemocnici, kam psíky nesmú, dohodli sme sa s jej mamičkou a psíka sme odovzdali jej, aby už bol doma, keď sa Renátka na druhý deň vráti z nemocnice. Sama mu už dala aj meno - bude sa volať skoro ako ona - Reno.
Renátkina mamička nám aj za svoju dcéru srdečne poďakovala a prisľúbila, že sa o psíka budú starať s veľkou láskou. Pomoc im prisľúbil aj dedko. Renátka a Reno budú asi nerozlučnou dvojicou. Mamička nám prezradila, že Renátka si psíka veľmi želala a keď sa dozvedela o pani Zuzke Slančíkovej, ktorá sa rozhodla Renátke splniť tento veľký sen a darovať jej 8- týždňové šteniatko, dokonca aj plakala od šťastia.
Takže Renátke želáme, aby liečba zabrala a sme presvedčení, že k tomu dopomôže i jej nový psík Reno. Zuzanke ďakujeme, že psíka zakúpila a sľubujeme jej, že keď budeme mať opäť pri plnení snov cestu do Galanty, za Renom sa zastavíme..
Želanie splnené 1. 6. 2009
Renátkin sen však dopadol trošku inak, ako sme čakali. Prečo?
O psíkovi Renovi alebo splniť sen je niekedy ťažšie, ako sa zdá
Páči sa vám, čo robíme? Chcete našu činnosť podporiť teraz, drobnou sumou online ? Je to úplne jednoduché, stačí kliknúť na link a vybrať sumu:
Môj dar:
Splnili sme im sny a dúfali, že sa splní aj ich najväčší sen - vyzdravieť. Žiaľ, nebolo im to dopriate... Tu sú naše hviezdy, ktoré zhasli, a za ktorými nám je veľmi smutno...