Laurinka snívala o zrkadlovke

"Pred rokom mi náhodne diagnostikovali nádor na pečeni. Tri týždne som čakala na ortieľ. Bol zhubný. Podstúpila som dve náročné operácie. Pri prvej mi ho odstránili, no po mesiaci som podstúpila druhú, lebo som mala komplikácie," hovorí o svojom osude sympatická Laurinka Árgyusiová (15) zo Šale.
Po odstránení časti pečene jej lekári nasadili ročnú udržiavaciu liečbu, ktorú celkom dobre tolerovala. "Po roku sa však objavili poooeračné komplikácie, zrasty v žlčovode, začala som horúčkovať a tým sa mi zvyšovali zápalové hodnoty," hovorí Laura.
Trikrát absolvovala pobyt v nemocnici, kým sa prišlo na to, čo jej je - mala zhrubnuté a záplené žlčovody. Nasledovala ďalšia liečba a znova operácia. Dnes sa jej stav ustálil, liečbu tabletkovou chemoterapiou ukončila a nasledujú už len pravidelné kontroly na onkológii. Všetci dúfajú že už len kontroly, že sa už nič mimoriadne nestane. V tom držíme Laurinke aj my všetky pršteky.
A o čom počas dlhého pobytu snívala, čo by jej urobilo radosť? "Veľmi by som sa chcela venovať foteniu a úprave fotiek. Mala som možnosť vyskúšať si fotenie s digitálnou zrkadlovkou, no nechcela som ju pustiť z ruky. Zrkadlovka s peknou bordovou farbou by ma urobila veľmi šťastnou," sníva Laura.
Sen to bol finančne náročnejší, ale my sme dúfali, že to proste vyjde, že to musí vyjsť! A podarilo sa! Vďaka neuveriteľnému nápadu jednej pani, ktorá sa rozhodla zmeniť svoje narodeniny na charitu, bolo možné Laurinkin sen splniť!
Fotoaparát sme jej odovzdali 9.10.2012. Aby to však nemala také ľahké, rozhodli sme sa s maminkou nič jej o darčeku nepovedať a odovzdať jej ho ako prekvapenie. A tak keď som sa vrútila na miesto stretnutia s veľkou ružovou krabicou v ruke ako kuriér a hľadala Lauru Árgyusiovú, ktorej mám doručiť krabicu, Laurinka na mňa len vypúlila oči a vyhŕklo z nej: "Ale to som ja!"
Vzápätí prekvapene: "To je pre mňa? A čo tam je?"
"Ako to mám vedieť? Veď rozbaľ a uvidíš," vravím.
Laura však len prekvapene sedela a rozbaľovať sa nepustila.
"No veď to teda rozbaľ, uvidíme," núkala ju mama.
A tak Laura rozbaľovala, rozbaľovala, až sa dostala do vnútra a zistila, čo v nej je :-) Chytila sa rukou za ústa a vzdychla prekvapením: "Ach! To som nečakala!"
Oči sa jej rozžiarili šťastím a fotoaparát opatrne a s úctou zobrala do ruky. Za toto veľké prekvapenie vďačíme maminke, ktorá dokázala tri týždne udržať pred Laurinkou tajomstvo, že fotoaparát už je na ceste, hoci sa jej dcéra každý deň pýtala: "A kedy už príde? Dostanem ho vôbec? Nevolali ti zo ŽELAJ SI?"
"Neverili sme, že stačí len tak napísať a ona ten foťák dostane, fakt nie," hovorí za seba ocino.
Laura dúfala v pravý opak - a podarilo sa! Aj jej sníček bol splnený a sme na to patrične hrdí. A keď musíme povedať, že opäť je to vďaka vám - vďaka ľuďom s dobrým srdcom.
Želanie splnené 9.10.2012
Páči sa vám, čo robíme? Chcete našu činnosť podporiť teraz, drobnou sumou online ? Je to úplne jednoduché, stačí kliknúť na link a vybrať sumu:
Môj dar: